Foto: SITA/AP, KATSUMI KASAHARA
Neveríte? Spýtajte sa Rulona Gardnera.
Pred dvadsiatimi rokmi sa postaral o jedno z najväčších prekvapení v histórii športu. Slávu a peniaze, ktoré prišli po úspechu, však neuniesol. Takmer prišiel o život, stratil milióny dolárov a najmä sebaúctu.
„Odraziť sa od dna je náročnejšie ako naň spadnúť. Nechcel som, aby si ma ľudia pamätali ako obézneho stroskotanca. Opäť som našiel sám seba,“ vraví Američan s neobyčajným osudom.
Posmech a urážky
Narodil sa ako najmladšie z deviatich detí do mormónskej rodiny. Vyrastal na farme, kde dojil kravy, prehrabával hnoj a zbieral úrodu. V škole nevynikal prospechom, za čo si od spolužiakov vyslúžil prezývku Dumbo (dumb – hlúpy, pozn.).
Posmievali sa mu aj za nadbytočné kilogramy, ale malý Rulon si ich nevšímal. Vrhol sa na šport, keď okrem amerického futbalu sa mu zapáčilo aj zápasenie grécko-rímskym štýlom.
Na tatami mu to išlo lepšie ako so šiškou a keď sa stal juniorským majstrom USA, smerovanie jeho kariéry bolo dané.
„Ľudia mi vraveli, že nikdy v ničom neuspejem. Na žinenke som sa cítil vo svojom živle. Nikdy nezabudnem na pocit, keď ma vybrali do olympijského tímu,“ spomína.
Hoci na prelome tisícročí patril do širšej svetovej špičky, v Sydney 2000 mu nedávali veľa šancí na úspech. Aj preto, že grécko-rímskemu štýlu vládol jediný muž.
Zázrak na žinenke
Alexander Karelin prišiel do Austrálie s bilanciou 887 výhier, 1 prehra. Zlato bral na troch predchádzajúcich hrách. Trinásť rokov nenašiel protivníka, ktorý by ho zdolal.
„Pre náš šport je tým, čím bol Herkules pre starovekých Grékov. Bájny antický hrdina, ktorý nepozná premožiteľa,“ vravela pred olympijským finále zápasnícka legenda Jeff Blatnick.
Gardner predtým čelil hviezdnemu Rusovi na MS 1997. Prehral hladko 0:5. V jednom momente ho Karelin hodil na zem dolu hlavou tak, že Američanova manželka sa bála o jeho život. „Myslela som, že mu zlomil väzy,“ vravela.
Na finále však nastúpil iný Gardner. Odhodlaný, sústredený a sebavedomý. V polovici zápasu získal cenný bod a tesný náskok si udržal až do konca. Zámorskí novinári po vzore triumfu hokejistov USA nad Sovietskym zväzom na ZOH 1980 hovorili o „zázraku na žinenke“.
„Výhru som si nechcel pripustiť ani vtedy, keď mi rozhodca zdvihol ruku. To nemôže byť pravda, vravel som si. Bol to magický moment,“ opisuje Gardner.
Karelin už na tatami nikdy nevkročil a fenomenálnu kariéru ukončil prehrou. Jeho finálový sok vstúpil do nového sveta.
Foto: SITA/AP, KATSUMI KASAHARA
Pýcha a pád
Okamžite sa stal národnou celebritou. Hoci studená vojna sa oficiálne skončila, Američania sa išli zblázniť z výhry krajana nad dominantným Rusom. Bol to ideálny scenár pre holywoodsky príbeh.
Ku Gardnerovi sa nahrnuli sponzori, bol hviezdou televíznych šou a viacerých promo turné. Rok po olympiáde sa stal svetovým šampiónom a vyhrieval sa na výslní.
„Myslel som si, že keď som vyhral olympiádu, tak dokážem všetko. To bol však omyl,“ spomína. Varovaním mal byť incident z výletu na snežných skútroch.
Gardner sa oddelil od skupiny priateľov a neskôr zapadol do hlbokého snehu, v ktorom strávil 17 hodín. Takmer zomrel na podchladenie, v nemocnici mu museli pre omrzliny amputovať tri prsty.
Po ukončení kariéry (v Aténach 2004 bral bronz) začal nekontrolovateľne priberať. Napokon sa jeho hmotnosť zastavila na čísle 215. Kvôli nadbytočným kilogramom spadol z motorky a utrpel ťažké zranenia. Neskôr prežil aj pád menšieho dopravného lietadla, ktoré sa zrútilo do jazera.
„Vraveli mi, že som ako mačka, ktorá má sedem životov. Nechýbalo veľa a takmer všetky som ich vyčerpal,“ priznáva.
Spamätal sa až vtedy, keď pre investície do pochybných biznisov prišiel o majetok. Pre dlhy musel s hanbou predať aj olympijské medaily. Trvalo mu roky, kým sa opäť postavil na nohy.
„Našiel som vnútorný pokoj. Mám civilné zamestnanie, popri ňom trénujem deti. Opakujem im, aby šli za svojimi cieľmi. Keď sa to podarilo mne, 150-kilovému tučkovi, dokáže to každý,“ vraví s nadhľadom.
Dokument Rulon Gardner nezomrie má premiéru 3. júna. Zadarmo si ho môžete pozrieť na Olympic Channel.