„Ocitol som sa v pozícii, v ktorej som nevedel nájsť žiadne potešenie a nevidel som zmysel v ničom,“ začal 25-ročný britský plavec úprimné rozprávanie pre Daily Mail.
Pred rokom a pol bojoval olympijský víťaz a svetový rekordér s depresiami. Jeden z najlepších prsiarov sveta sa začal zaujímať viac o alkohol a večierky ako o plávanie.
Prehra po štyroch rokoch
Priznal, že boj s pocitom vyhorenia ho prenasledoval už po zisku zlatej medaily (na 100 m prsia) v Riu 2016. Nazval ho poolympijským blues. O necelé dva roky však podľa vlastných slov zažíval muky.
Vyvolali ho austrálske Hry Commonwealthu. Prvýkrát za štyri roky zažil trpkosť prehry. Postaral sa o to Juhoafričan Cameron van der Burgh, ktorý medzitým skončil kariéru.
„Bolo to ťažké, keďže sa to stalo na prsiarskej päťdesiatke (Peatyho obľúbenej disciplíne, pozn.). Hovoril som si, že som najrýchlejším mužom planéty, prečo som potom prehral? Prepadli ma pochybnosti a prestával som si veriť,“ spomína na rok 2018 Peaty.
Nešlo len o tvrdé narazenie v súťaži. Hrozilo, že sa prenesie do celého života plavca. V uvoľnenom ryšavom suverénovi sa niečo zmenilo.
"Keďže som nemal žiadne preteky, mal som čas na večierky a alkohol, čo len prehlbovalo moju depresiu. Úplne som stratil motiváciu. Keďže som v bazéne nič nemusel predvádzať, zišiel som z cesty. Dostal som sa k bodu, keď som si nič neužíval. Nevidel som zmysel napríklad v kupovaní si pekných vecí, nič som z toho nemal.
Trvalo dlho, kým som prišiel na to, čo bolo pre mňa dôležité a čo nie. Našťastie som na to prišiel. Viem, ako sa starať o svoje telo i myseľ. A užívanie alkoholu tam rozhodne nepatrí," dodal.
Popíjanie po večeroch mu nebolo cudzie ani v tínedžerských rokoch. Aj počas londýnskej olympiády 2012, keď mal sedemnásť, sa cez víkend chystal „vypustiť paru“. Dozvedel sa však, že Craig Benson, jeho priateľ z juniorských zápolení, postúpil do prsiarskeho semifinále na 100 m.
Tvrdí, že to bol moment, keď začal uvažovať o plávaní vážnejšie ako dovtedy. O štyri roky sa v spomínanej disciplíne stal olympijským šampiónom…
Facka ho posilnila
„Keď som dospieval, rád som si vyrazil za zábavou. Staré zvyky sa vrátili na konci roka 2018. Pil som každý piatok aj v sobotu, ale aj vo štvrtok. Od septembra do decembra, viac-menej každý víkend. Neskôr ma to prestalo baviť. Teraz po tom netúžim vôbec,“ doplnil.
Na minuloročných majstrovstvách sveta sa na ňom nedalo vidieť, čím si prešiel. Dosiahol tri prvenstvá, zaznamenal svetový rekord (v semifinále na 100 m, čas 56,88).
Paradoxne, poháňala ho myšlienka na situáciu, ktorá ho pôvodne dostala na zlé chodníčky – Hry Commonwealthu 2018.
„Prešiel som veľkým vývojom. Keď sa na to pozerám spätne, som rád, že ma Cameron zdolal. Veľa som sa naučil. Nas.alo ma to až tak, že som potom vytvoril svetový rekord. Teraz mám oveľa väčšiu chuť vyhrávať a prekonávať sa až do momentu, keď si môžem povedať, že to viac nejde. To je môj život,“ vyhlasuje sebavedomo.
Ďalšou dôležitou kapitolou Peatyho bude preložená olympiádu v Tokiu.
"Nejdem tam brániť titul, ale vydať zo seba čo najlepší výkon a útočiť. Milujem pocit byť na vrchole. Ak by som nevyhrával, bol by na ňom niekto iný a to je pre mňa neprijateľné. Nie je to len o tom, aby som šiel na olympiádu a vyhral ju.
Túžim byť najlepšou a najrýchlejšou verziou seba samého. Keď sa o pár rokov pozriem spätne na to, čo som dosiahol, poviem si – preboha, bol som fakt rýchly. Ak sa mi podarí zostať 10 rokov nezdolaný, bude to obrovská pocta. To je jeden z mojich cieľov," netají.
Za doping do väzenia
Peaty tiež porozprával o veľkej averzii voči dopingu. Keby to záviselo od neho, kvalifikoval by ho ako zločin a podvodníci by čelili väzeniu.
„Dopuje veľa ľudí z celého sveta, pár Američanov, Číňanov, Rusov, Austrálčanov, dokonca aj moji krajania. Rozmáha sa to vo viacerých športoch, zdá sa, že lekári či odborníci na výživu sú o dva kroky vpred. Ak by im hrozilo väzenie, stopli by to. Vedeli by, že stratia všetko. Bola by to národná hanba a stratili by obchodné zmluvy,“ pokračuje.
Depresie prenasledovali aj veľa iných zvučných plaveckých mien. Michaelovi Phelpsovi či Ryanovi Lochtemu v ťažkých chvíľach pomohla rodina. Veľká zmena nastane onedlho aj v Peatyho živote.
S partnerkou Eiri čakajú v septembri prvého potomka. Britský bulvár si zgustol na informácii, že dvojica sa zoznámila cez aplikáciu a pred radostnou správou mala za sebou len druhé rande.
„Neverte všetkému, čo ste čítali. Tento príbeh sa nezakladá na pravde. Cítim veľkú lásku k nášmu dieťatku a nič mi to nevezme. Nemôžem sa dočkať chvíle, keď sa stanem otcom ani nových výziev a radosti, ktoré sa dostavia,“ dodal Peaty.