Komunisti nedovolili Československu zažiariť. Svinstvo, vraví Pribilinec

12.05.2020 12:00
Olympic Bids
Olympiáda sa konala v Los Angeles dvakrát - v roku 1932 a 1984. Autor: ,

Jeden z najkrutejších momentov kariéry zažili pred 36 rokmi niekoľkí československí športovci, ktorým v dobe vrcholovej formy politické rozhodnutie zmarilo šancu na olympijskú medailu.

Ich veľmi pravdepodobný triumf prekazil Československý olympijský výbor, ktorý 12. mája 1984 po vzore Sovietskeho zväzu odhlasoval nevyslať výpravu na XXIII. letné olympijské hry do Los Angeles.

Do USA nešli športovci ani z ostatných krajín socialistického bloku s výnimkou Rumunska.

„V blízkosti ubytovní, kde budú športovci zo socialistických zemí, pripravujú antikomunistické organizácie svoje stanoviská,“ napísalo v apríli 1984 Rudé právo, podľa ktorého emigranti pripravovali teroristické akcie.

Oficiálnym dôvodom neúčasti týchto krajín bolo údajné nedostatočné zaistenie bezpečnosti a nerešpektovanie dôstojnosti športovcov.

Pravou príčinou však bola odveta za predchádzajúci bojkot OH v Moskve, kam v roku 1980 na podnet USA neprišlo 65 krajín, ktoré protestovali proti invázii Sovietskeho zväzu do Afganistanu.

Tvrdá rana pre atlétov

Z československých športovcov znamenal bojkot OH 1984 tvrdú ranu najmä pre atlétov, ktorí o rok skôr na MS v Helsinkách získali deväť medailí (4+3+2).

V Los Angeles sa teda očakávalo opakovanie triumfu a to nielen u svetových šampiónov Jarmily Kratochvílovej, Heleny Fibingerovej či Imricha Bugára.

Vrcholnú formu vtedy mali aj cyklisti, hádzanári, veslári, vzpierači a zápasníci. A nakoniec žiadny z olympijských víťazov v Los Angeles nepredviedol lepší výkon než spomenutá trojica.

"Bola som dobre pripravená, veď rok predtým som na majstrovstvách získala tri medaily. Síce mám doma olympijské striebro z Moskvy, ale zlatá je zlatá a po nej som túžila,“ spomenula si vlani na osudový rok svetová rekordmanka Kratochvílová, ktorá na ďalšie OH v roku 1988 v Soule nešla, keďže rok predtým ukončila aktívnu kariéru.

Niektorí z československých športovcov vtedy podľahli tlaku komunistických funkcionárov a verejne bojkot podporili.

Napríklad jedna z horúcich kandidátiek na zlato, guliarka Fibingerová, v televíznom prejave hovorila o svojej tvrdej príprave na hry, ale nakoniec sa „postavila za stanovisko ČSOV“, keďže vraj „v určitých kruhoch vznikla anomálna situácia, ktorá nezaručuje čistotu olympijskej myšlienky“.

"Bol to vrchol svinstva v športe. Žiadna náplasť, obyčajná ignorácia a výsmech reprezentantom,“ spomenul si na trucpodnik Družba, ktorý sa konal v roku 1984 v Moskve, chodec Jozef Pribilinec.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#OH 1984 #komunizmus #bojkot
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku