Už teraz sa dozvedajú správy, ktoré im komplikujú budúce fungovanie.
Kluboví funkcionári sa už dlhšie sťažujú na nedostatočnú podporu od miest a samospráv. Súčasná situácia nahráva tomu, že už tak problémová spolupráca sa ešte viac zamotá.
Komplikácie pre Sláviu
Jedným z príkladov je Žilina. Mesto spod Dubňa začalo kalendárny rok s predpokladaným rozpočtom 84,43 miliónov eur. Výpadok príjmov z dôvodu koronakrízy odhadli mestskí šéfovia na deväť miliónov eur. Znamená to, že Žilinčania musia šetriť a škrty sa dotknú aj športu.
„Aktuálne sú športové dotácie a granty pozastavené. Musíme sa na celé mesto pozerať komplexne a jednoznačne pomenovať priority. Je to bolestivé, ale nevyhnutné. Ak si musíme vybrať medzi zachovaním platov učiteľov a športovými dotáciami, tak vyberieme učiteľov. Ak si máme vybrať medzi zachovaním prevádzky MHD a grantami, tak vyberieme MHD,“ uviedol pre Žilinský večerník 1. zástupca primátora Vladimír Randa.
Toto rozhodnutie sa dotklo aj basketbalistov z BK Slávia Žilina. Predseda správnej rady klubu Jozef Galdun vraví, že so sľúbenými financiami počítali.
„Mesto malo na rok 2020 v pláne nákladov 100 000 eur na profesionálny šport. Malo sa to týkať nášho klubu, futbalistov z MŠK Žilina a v prípade postupu do najvyššej súťaže aj volejbalistiek. Pre nás vychádzalo približne od 30 do 50 tisíc. Ak tieto peniaze nedostaneme, výrazne nám to skomplikuje ďalšie fungovanie,“ vraví Galdun.
Okrem dotácií existujú aj iné formy podpory. Klubom by pomohlo, ak by im mesto alebo samospráva odpustili nájom za užívanie telocvične či haly.
„Pre naše potreby využívame halu, ktorá je majetkom Žilinského samosprávneho kraja. Vyšší územný celok sa k nám správa ešte horšie ako mesto. Platíme riadny komerčný nájom. Zníženie či odpustenie poplatkov? Nič také, skôr sa pred časom hovorilo o navýšení týchto sadzieb. Žilina sa ako krajské mesto správa k športu macošsky,“ dodáva sklamane šéf Slávie.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Na mládež, nie na extraligu
Potešiteľné správy prišli z metropoly východného Slovenska. V košických športových kluboch pôsobí takmer 7000 detí. Mesto oznámilo, že tohtoročné dotácie na činnosť mládežníckych klubov v celkovej sume 1,1 milióna eur sa nebudú krátiť.
„Na stretnutí s primátorom a riaditeľom magistrátu odznelo, že dotácie budú vyplatené v dvoch splátkach. Teší nás to a zároveň nám to dáva možnosť, ako rozmýšľať a plánovať do budúcnosti. Pomohlo by, ak by základné školy, ktoré patria pod riadenie mesta, vyšli klubom v ústrety v súvislosti s nájmom telocviční počas prázdnin,“ vysvetľuje generálny manažér basketbalistiek Young Angels Košice Daniel Jendrichovský.
Skúsený funkcionár zároveň upozorňuje na dôležitú vec. Dotácie sa týkajú mládežníckeho športu, nie profesionálneho. Súčasťou košického klubu, ktorý hrá aj ženskú extraligu, je rozvetvená mládežnícka pyramída.
„Tieto peniaze pôjdu výhradne na fungovanie našej mládežníckej zložky. Možnosť, že financie od mesta dostane aj extraligové družstvo, je v súčasnej situácii v súvislosti s koronakrízou minimálna. Verejnosť si myslí, že je to jeden finančný balík. Nie je to tak. Dostávame 50 000 eur na fungovanie akadémie, kde pôsobí 150 detí v 11 družstvách. S extraligu to nemá nič spoločné,“ upozorňuje Jendrichovský.
Šéf košického klubu sa s nádejou pozerá na aktivitu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré začalo pracovať na novele zákona o športe. Tá má zjednodušiť administratívu a byrokraciu športových organizácií, ktorú im predpisuje súčasná legislatíva.
„Najpodstatnejšia vec v novele je nárokovateľnosť zdrojov pri mládežníckom športe. Nech si kluby vedia nárokovať sumu na dieťa, o ktorého športový rast sa starajú. Či už to bude formou poukazov alebo nejakou inou, mládežnícke kluby sa budú vedieť obrátiť na štát alebo samosprávu. Pretože baviť sa neustále dookola na tému, či majú byť športovci zamestnanci alebo SZČO, je v súčasnej situácii bezpredmetné,“ dodáva Jendrichovský.