A keď mal osemnášť mesiacov, dostal zápal pľúc. Choroba ho takmer zabila a zrejme len vďaka svojej pevnej telesnej konštrukcii prežil bez trvalých následkov.
Život Rockyho Marciana bol od začiatku boj.
Oddaný športu
V mladosti sa venoval bejzbalu. Údajne práve vďaka tomuto športu získal tie správne návyky – tvrdo trénovať až do úplného vyčerpania.
V šestnástich nastúpil na Brocktonskú strednú školu. Jeho obľúbeným predmetom bola taliančina (jeho rodičia pochádzali z Talianska) a, samozrejme, telesná výchova. To však nestačilo. Vyhodili ho z bejzbalového tímu, začal blicovať a zo školy definitívne odišiel.
Pravda, bez potrebnej kvalifikácie si Marciano nemohol nájsť prácu. Pracoval ako robotník v továrni na výrobu topánok či ťažobnej spoločnosti. Neskôr zametal ulice. Pri nej vraj získal ľahkosť v rukách.
Počas druhej svetovej vojny, keď mal iba 20 rokov, zažil zásadný životný zlom. Povolali ho do armády a prevelili do Anglicka. Keď sa vojna v Európe chýlila ku koncu, poslali ho do Tichomoria.
Čas v armáde si krátil boxom. Keď reprezentoval svoju jednotku, nikto sa mu nevyrovnal.
Počas dvojtýždňovej dovolenky sa stretol s veľmi úspešným a skúseným amatérskym boxerom Lesterom. Zápas sa skončil potom, čo fyzicky vyčerpaný Marciano kopol súpera do rozkroku. Bola to jeho prvá a súčasne aj posledná diskvalifikácia v celej boxerskej kariére.
V lete 1946 ho uvoľnili z armády a spolu s niekoľkými priateľmi sa pokúšal uchytiť v profesionálnom bejzbale. Zo strany klubov sa ale stretol iba s odmietaním. A práve to bol začiatok veľkej kariéry.
Tej boxerskej…
Nezdolaný šampión
Film Rocky asi pozná každý. Aj metódy, ako Rocky Balboa trénoval. Marciano údajne denne behával desať kilometrov v špeciálne ťažkých topánkach. Údery vraj trénoval pod vodou.
Stačil rok a stal sa z neho profesionál…
Vyhral 37 duelov systémom K.O. Počas zápasu o titul svetového šampióna ťažkej váhy 13. septembra 1952 knockautoval Jersey Joea Walcatta a stal sa novým majstrom sveta. Svoj titul neskôr ešte šesťkrát obhájil. Jeho vyzývateľmi boli Jersey Joe Walcott, Roland La Starza, Ezzard Charles (dvakrát), Don Cockell a Archie Moore.
Ako profesionálny boxer tak vyhral všetkých 49 zápasov.
Koniec kariéry ohlásil 27. apríla 1956 v 33 rokoch. „Užil som si to. Nikdy som naozaj nevedel, čo je strach a nikto ma poriadne nezranil. Mohol som sa postaviť čomukoľvek živému,“ vyhlásil neskôr.
Rocky Marciano tragicky zahynul pri leteckom nešťastí 31. augusta 1969 počas cesty na oslavu svojich 46. narodenín.
Nie najlepší
Marciano dosiaľ drží rekord v ťažkej váhe spolu s Johnom L. Sullivanom a Brianom Nielsenom za najdlhšiu šnúru výhier. Je tiež držiteľom absolútneho rekordu, keďže ako jediný majster sveta v ťažkej váhe zostal neporazený.
Okrem Marciana bolo iba niekoľko boxerov v celej histórii, ktorí zostali nezdolaní – Joe Calzaghe, Georgi Kandelaki, Michael Loewe, Floyd Mayweather ml., Sven Ottke, Harry Simon, Pichit Sitbangprachan, Edwin Valero, Andre Ward. Avšak žiadny z nich neboxoval v prominentnej kategórii.
V roku 1971 Nat Fleischer, boxerský historik, označil Marciana za 10. najväčšieho šampióna v ťažkej váhe. Iný expert, John Durant, autor knihy Šampióni ťažkej váhy, napísal: „Kritici neradia Rockyho do jednej skupiny s Jeffriesom, Johnsonom, Dempseym, Tunneyom či Louisom. Nebola to Rockyho chyba aj keď je pravda, že nemal dostatok talentu. Bojoval však proti všetkým a to je to, čo by mal robiť šampión.“
V decembri 1962 v jednom z prieskumov 40 odborníkov na box označilo Marciana historicky za siedmeho najlepšieho boxera v ťažkej váhe.
V roku 2007 sa Rocky dostal na zoznam 50 najväčších boxerov všetkých čias, podľa ESPN bol štrnásty.