Už ste predýchali odklad olympijských hier?
Nijako ma to nezasiahlo, takéto rozhodnutie som čakal už niekoľko týždňov. Všetci v Japonsku sme sa na tento sviatok tešili. Ale dôležité je, že Hry preložili a nezrušili ich. Lebo poviem vám: mal som mierne obavy.
Takže nakoniec úľava…
Isté sklamanie tam je, ale vírus treba vyriešiť. Dovtedy nemá zmysel zamýšľať sa nad športom ako takým. Ak v spoločnosti koluje choroba, nedá sa zorganizovať žiadne veľké podujatie.
Aký najväčší problém majú dnes japonskí organizátori?
Majú milión problémov, ktoré musia vyriešiť. Nie je to len termín olympiády. V Tokiu mali budovu s kanceláriami, ale ani tú už nemajú. Musia si nájsť nové priestory. Opakujem, čaká ich množstvo komplikácií.
Rezonuje ešte olympiáda v spoločnosti?
Vôbec. Neriešia ju médiá, ale ani ľudia sa o nej nebavia. Všetkých zaujíma len koronavírus. Trošku sa nám to tu rozbehlo – počet nakazených výrazne stúpa.
Slováci počas sviatkov nemôžu ani cestovať, ako to dnes vyzerá v Tokiu?
Pred dvomi týždňami sa zdalo, že nič sa nedeje, ale situácia sa zmenila. V stredu ministerský predseda dokonca vyhlásil núdzový stav. Pravda, ľuďom nezakazujú pohyb – musia chodiť do práce – ale odporúčajú im ho minimalizovať.
Majú ľudia strach?
Dlho ho nemali, ale mám pocit, že teraz sa to zmenilo.
Trénujete vôbec?
Som v akomsi udržiavacom móde. To aby som priveľa neležal (úsmev). Sem tam si idem zabehať, ale nič vážne.
Voda v olympijskom kanáli tečie?
Kdeže, všetky športoviská sú zatvorené. Do loďky som si párkrát sadol, nie však na divokej vode, skôr na rieke. Tréningový plán, ktorý som mal, budem musieť úplne zmeniť. Všetci sme na tom rovnako. Nevieme, čo bude ďalej.
V čase olympiády ste mali mať 33 rokov – plánovali ste v Tokiu ukončiť kariéru?
Niečo som v hlave mal, nebolo to však nič záväzné. Povedal som si, že definitívne rozhodnutie odložím na obdobie po olympiáde. Dôležitý je pocit a emócie, podľa nich som sa chcel orientovať. Teraz je už isté, že minimálne rok ešte potiahnem. Potom sa uvidí.
Michal Martikán bude mať o rok už 42 – bude podľa vás pokračovať aj on?
Určite áno (smiech). Ja ho poznám, nezabalí to ešte.
Kedy prídete na Slovensko?
Plánoval som v apríli, ale ktovie, ako to teraz bude. Sám som zvedavý. Volal som s trénerom Milanom Kubáňom – obaja sme smutní, vraveli sme si, že tento rok sa možno ani neuvidíme. Hádam to nakoniec dopadne lepšie.