Likvidácia popredného futbalového klubu MŠK Žilina či utlmenie činnosti hokejového Slovana. Fanúšikovia so smútkom na duši sledujú správy o páde známych športových značiek.
Pandémia koronavírusu zasiahla celú spoločnosť. Jej športová časť nie je výnimkou. Čoraz hlasnejšie sa rozpráva o záchrane športovcov, ale zabúda sa na kluby.
Platí totiž jednoduché pravidlo – bez klubov nebudú žiadni športovci.
Presun peňazí na boj proti vírusu
Športové organizácie čoraz viac trápi neistota z budúcnosti. Po prerušení súťaží prišli o príjmy zo vstupného. Odskakujú od nich sponzori, ktorí doplácajú na ekonomické dôsledky pandémie.
Situácia trápi aj Daniela Jendrichovského. Jeden z najskúsenejších športových funkcionárov v krajine, šéf známej basketbalovej značky z Košíc, citlivo vníma správy zo Žiliny i hlavného mesta.
Foto: SITA, Martin Havran
„Pozorne sledujem situáciu, ktorá sa deje vo veľkých futbalových a hokejových kluboch. Debata, ktorá má pôvod niekde inde, prišla do akéhosi mediálneho lynču. Nadáva sa na hráčov, že sú nenásytní, ako aj na majiteľov a vedenia klubov, ktoré chcú chudákom hráčom uškodiť,“ vraví Jendrichovský.
V spore žilinskí futbalisti vs. majiteľ MŠK stojí na strane kolegu-funkcionára. Pripomenieme, že Jozef Antošík vyhlásil likvidáciu klubu po tom, ako hráči odmietli navrhované zníženie platov.
„Rozumiem reakcii pána Antošíka. Nedostáva takmer žiadne peniaze od štátu, na futbale nezarába. Robí to pre šport a mládež. Do klubu investoval vlastné peniaze, veľa energie a voľného času. Ľudia a deti, ktoré futbalovo vychoval, vyhlásili, že sa s ním nebudú baviť a nechajú sa zastupovať niekým iným. Mali to urobiť naopak a rokovať s ním osobne. Je rozdiel, ak agent zastupuje hráča, ktorý prichádza do klubu. Ale títo hráči sú odchovanci klubu, mali sa zachovať inak,“ mieni šéf Young Angels Košice.
Podľa člena výkonného výboru Slovenskej basketbalovej asociácie hrozia likvidácie aj iným klubom. Problémom sú chýbajúce financie, ktoré sa v súčasnej dobe presúvajú na boj proti pandémii.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
„Tým, že pôsobím aj v rámci SBA, pozorne vnímam starosti a problémy klubov, ktoré sú závislé na financovaní sponzorov a dotáciách. Dostali sa k nim informácie, že dotácie, ktoré mali schválené na činnosť, sa presunú na boj s koronavírusom. Kluby potom nemajú inú možnosť, ako vyhlásiť likvidáciu. Reálne nenájdu zdroje, ktorými by vedeli preplatiť súčasnú krízu. Riešiť záchranu športovcov je len jedna vec problému. V prvom rade neprežijú kluby,“ tvrdí.
Výpadok sponzoringu
Keďže slovenský klubový šport je dlhodobo podvyživený aj bez koronavírusu, dôležitú úlohu zohrávajú sponzori. Lenže aj peniaze od nich majú v legislatíve háčik.
„Sponzoring má jednu nepríjemnú vlastnosť. S týmito peniazmi sa nedá platiť réžia klubu, ale len športová činnosť. Peniaze máme na účte, ale nevieme ich použiť. Ak sa športová činnosť neobnoví, budeme musieť tieto peniaze vrátiť,“ vysvetľuje Jendrichovský.
Podľa neho existuje niekoľko opatrení, ktoré by mohli klubom pomôcť. Jedným z nich je zmena platných predpisov.
„Treba zrušiť administratívne pravidlá na účelovosť. Federácie aj kluby majú sponzorské či dotačné financie viazané na športovú činnosť. Avšak v tejto dobe musia všetci rozmýšľať v prvom rade nad prežitím. Balíky, ktoré sú určené na štátnu reprezentáciu, budú ťažko vyčerpané. Ak by sa aspoň nejaká časť týchto prostriedkov presunula, veľmi by to pomohlo pri plánovaní. Pomohol by aj úkon, aby sa roky 2020 a 2021 v rámci účtovania počítali spoločne. Kluby tak dostanú väčší priestor manipulovať s financiami. Vyhli by sa situácii, keď by museli časť sponzorských peňazí vracať,“ ponúka návrh na opatrenia.
Hoci si mnohí myslia opak, manažovať športový klub – obzvlášť na Slovensku – nie je jednoduchá práca. Komplikácie kvôli pandémii celú situáciu len sťažujú.
„Dnes neexistuje na Slovensku zo strany športových klubov žiadna nárokovateľná čiastka s výnimkou toho, že 15 percent dotácie z danej federácie musí byť rozdelených medzi klubmi. V basketbale to vychádza tak, že jeden klub dostane 550 eur. Pozor, nie na mesiac, ale na rok. To je mesačná výplata jedného asistenta trénera. Ostatné už je len na manažéroch klubov, aké peniaze si vylobujú na samospráve či získajú od sponzorov. Baviť sa o tom, že kluby sú nenásytné, že nechcú platiť za hráčov, je jednoducho scestné. Nech si niekto vyskúša zobrať dvanásť detí a robiť s nimi nejaký šport. Potom zistí, koľko peňazí sa v športe reálne točí,“ zdôrazňuje Jendrichovský.
Spoločnosť v súčasnej dobe trápia dôležitejšie problémy. Športovci a funkcionári vedia, že sú aktuálne na konci potravinového reťazca. Treba však dúfať, že po upokojení situácie pre nich kompetentní vytvoria lepšie podmienky.
Pretože stále platí pravidlo, že šport, zdravie a kvalita života spolu úzko súvisia.