Obmedzenia v USA? Verím, že nevytasia zbrane

25.03.2020 14:00
tury skejtbording
Richard Tury. Autor:

Mal to byť jeho rok. Skejtbording prvýkrát v histórii figuruje v olympijskom programe a v Tokiu nechcel chýbať ani Richard Tury (26). Jediný slovenský profesionál na doske s kolieskami všetko podriadil príprave a v honbe za kvalifikačnými bodmi precestoval celý svet.

Dramatická situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu však narušila aj jeho plány.

„Mal som šťastie, že som sa z Ameriky dostal na poslednú chvíľu. Počas záverečných dní za morom mi nebolo všetko jedno,“ priznáva Košičan.

S akým zámerom ste vycestovali za more?

Do Los Angeles som odletel 10. januára s cieľom zodpovedne sa pripraviť na olympijskú sezónu. Na Slovensku sa v zime nedá dobre jazdiť. V Kalifornii je teplo, najlepšie skejtparky a top jazdci. Každý deň som do toho dával sto percent. Našiel som tam skvelé podmienky, veď LA je mekka nášho športu. Urobil som progres a naučil sa niekoľko nových trikov. Situácia sa však zamotala a pre šíriaci sa koronavírus som musel z USA rýchlo odísť. Podarilo sa mi odletieť 13. marca.

Kedy ste prvýkrát zaregistrovali, že domáci začali vnímať celosvetovú pandémiu?

Vedeli, že v Číne sa objavila choroba, ktorú spôsobuje vírus. Následne sa aj v Kalifornii objavil prvý prípad, ale nerobili si z toho ťažkú hlavu. Vážnosť situácie si uvedomili až počas posledného týždňa, ktorý som tam strávil. Impulzom bolo vyhlásenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zakázal Európanom cestovať do USA. Z obchodov začali miznúť zásoby toaletného papiera a balenej vody. Ľudia začali menej vychádzať z domovov, čo bolo vidieť aj na premávke. Tradične zaplnené diaľnice boli teraz poloprázdne.

Dá sa povedať, že Američania spočiatku brali situáciu na ľahkú váhu?

Áno. Sú povestní tým, že si myslia, že určité veci sa ich netýkajú a nemôžu im ublížiť. Keď som odchádzal, situácia sa už poriadne zhoršovala. Celkovo situáciu podcenili a bolo cítiť, že v nich rastie panika.

Dokážu byť podľa vás zodpovední a disciplinovaní v tom, že obmedzia stretávanie sa a pohyb na verejnosti?

Neviem si to úplne predstaviť. V Kalifornii je stále teplo, svieti slnko a ľudí to ťahá von. Ďalšia vec je, že Američania sú blázni do zbraní. Ak si nebudú môcť zadovážiť určité veci, či už je to jedlo, lieky či iné komodity, bojím sa, aby sa pre to nezačali navzájom strieľať. V LA sú getá, násilnícke gangy… Dúfam, že k ničomu takému nedôjde.

Obávali ste sa, že kvôli uzatváraniu hraníc by ste v USA museli zostať?

Posledné dni boli hektické. Pred odletom sme zisťovali možnosti, ako sa vrátiť. Dali nám dve – cez Paríž alebo Moskvu. Vo Francúzsku rýchlo rástol počet nakazených, tak sme si vybrali Rusko. Cesta bola nakoniec v pohode, i keď ma zarazilo, že na letiskách neboli žiadne kontroly. Nikto nemeral cestujúcim teplotu. Ľudí bolo menej, aj v Moskve, ale inak všetko fungovalo ako keby sa nič nedialo.

Richard Tury.
Richard Tury. Autor: archív RT

Po návrate na Slovensko musíte absolvovať povinnú karanténu. Ako si počas nej krátite čas?

Oddychujem, ale venujem sa aj tréningu. Mám k dispozícii stacionárny bicykel, balančné podložky, činky a iné náčinia. S menšími prestávkami cvičím takmer celý deň tak, aby mi čas ubehol čo najrýchlejšie. Udržiavam sa v kondícii, aby návrat na dosku nebol taký tragický.

Opustíte byt na krátku prechádzku či bleskový nákup?

Vôbec nevychádzam von, len na balkón… Jedlo mi kupujú rodičia a nechajú mi ho pred dverami. Zoberiem si ho až vtedy, keď odídu. S nikým neprichádzam do kontaktu.

Ako je to v Košiciach? Nosia ľudia rúška, dodržiavajú nariadenia?

Áno a som z toho milo prekvapený. Keď sa pozriem z okna, je len veľmi málo jedincov, ktorí si nechránia tvár. Ľudia sú disciplinovaní a to ma teší.

Olympiádu o rok preložili. Ako ste videli vaše šance na účasť v Tokiu?

Po prvej sezóne a započítaní lokálnych šampionátov jednotlivých krajín figurujem v renkingu na 27. mieste. V redukovanom poradí mi patrí 19. priečka. Keď započítame jedného jazdca z Afriky, keďže na olympiáde musia mať zastúpenie všetky kontinenty, som aktuálne posledný postupujúci. Určite by mi pomohli ešte nejaké kvalifikačné preteky, ale to je nateraz už pasé.

Viacerí ľudia si myslia, že skejtbording je len voľnočasová zábava a nie profesionálny šport. Ako by ste ich vyviedli z omylu?

Skejtbording mal dogmu zábavky pre „feťákov“ či bláznivých mladíkov. Avšak za posledné roky sa to zmenilo. Je to veľmi náročný šport, nebezpečný na zranenia. Nenosíme prilby či chrániče. Človek musí byť kreatívny, neustále sa učiť nové skoky či triky. Hádzať so sebou o zem od pätnástich rokov nie je nič ľahké. Ak si niekto myslí opak, nech si vyskúša zjazdiť pätnásť schodov dvestokrát za deň. Skejtbording je rovnaký šport ako všetky ostatné.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku