„Nechcel by som byť v koži ľudí, ktorí budú musieť prijať rozhodnutie. Ide o miliardy dolárov,“ vraví odborník na športový marketing Roman Krajniak.
V minulosti nabúrali program olympijských hier iba dve svetové vojny, teraz by to mohol byť koronavírus. O čom to svedčí?
Napríklad o tom, že dnešný svet je neskutočne globalizovaný. Pred päťdesiatimi rokmi cestovala lietadlami v porovnaní s dneškom možno desatina ľudí. A do Číny? Tam nechodili vôbec. Ak by tam aj vtedy nejaký vírus bol, sem by sa pravdepodobne nedostal. Neriešili by sme, či olympiáda bude alebo nie.
Nahlas sa rozpráva o troch scenároch – Hrách v pôvodnom termíne, preložení o rok neskôr či ich zrušení. Ktorá možnosť je najpravdepodobnejšia?
Problém olympiády v Tokiu je, že v istej chvíli musí prísť k rozhodnutiu. A nemôže to byť o päť minút dvanásť. Všetko okolo koronavírusu sa vyvíja, my dnes nevieme, ako na tom budeme v júli. Organizátori Svetového pohára v biatlone v Novom Meste na Morave sa museli rozhodnúť okamžite – súťaží sa bez divákov. Pre nich je to likvidačné, rozpráva sa o dvojmiliónovej strate. Ale stále sú to len drobné v porovnaní s tým, čo by znamenala olympiáda bez divákov. Stále sú v hre všetky scenáre, ide o miliardy dolárov.
Foto: SITA/AP, Jae C. Hong
Viete si vôbec predstaviť olympiádu bez fanúšikov?
Ako človek, ktorý sa venuje športu, asi nie. Ten je určený pre divákov. Z pohľadu dnešných technológií to také podstatné nie je. Boxerský súboj medzi McGregorom a Mayweatherom sledovalo v hale v Las Vegas 20-tisíc divákov, ale pri televíznych obrazovkách desiatky miliónov. To isté platí aj o olympiáde – čísla sledovanosti prostredníctvom médií valcujú počty ľudí priamo v dejisku.
Čiže strata by to bola predovšetkým pre Japonsko…
Pre každého organizátora by bola takáto správa hotovou pohromou… Nielen z finančného, ale aj morálneho hľadiska. Veď okrem peňazí krajina investovala do olympiády aj neskutočné množstvo úsilia a vlastného know-how.
Bude MOV pri rozhodovaní pod obrovským tlakom veľkých sponzorov?
Priznám sa, nechcel by som byť v koži ľudí, ktorí budú musieť prijať toto rozhodnutie. Vždy sa totiž nájde skupina, ktorá bude s konečným verdiktom nespokojná.
Dá sa vôbec prijať takéto rozhodnutie výsostne na pôde MOV – bez prihliadania na globálnych hráčov?
Určite áno. V každej zmluve sa nachádza klauzula o vyššej moci. Problém s koronavírusom spadá do tejto kategórie. Veľké športové podujatia sú poistené a predpokladám, že organizátori túto oblasť nezanedbali.
Ak by predsa len došlo k najhoršiemu scenáru, čo by to znamenalo pre Japonsko?
Finančnú katastrofu. Do organizácie Hier začali investovať asi pred šiestimi rokmi – od projektu, cez rôzne štúdie, stavbu a rekonštrukciu športovísk či hotelov. To sú miliardy dolárov, ktoré by inak krajina ušetrila. Japoncov by akiste nepotešilo ani preloženie tohto športového sviatku. V okruhu sto kilometrov od Tokia už len ťažko nájdete voľné ubytovacie kapacity, v prípade takéhoto rozhodnutia by mali domáci dvojnásobné náklady.
Kto všetko by okrem organizátorov na to doplatil?
Napríklad aj športovci. Dlhodobo ladia formu na leto, všetko by museli v jednej chvíli zmeniť.
Mal by kritický scenár ďalekosiahle dôsledky aj na olympijské hnutie ako také?
Nemyslím si to. Vždy sa môžu udiať nepredvídateľné veci, čo ak bude zajtra v Japonsku zemetrasenie a väčšina športovej infraštruktúry zostane poškodená? Nezostane nič iné, ako olympiádu zrušiť. Päť olympijských kruhov je taký silný symbol, že zrušenie jedného podujatia by vážne stopy nezanechalo.
Správy o víruse vyvolávajú paniku – v obchodoch sú prázdne regály aj tam, kde koronavírus nie je. Môže takýto poplach ovplyvniť aj návštevnosť Hier?
Je to prirodzené. Napokon, aj na európsky futbalový šampionát do Francúzska mnoho ľudí neodcestovalo pre obavy z teroristických útokov. Panika okolo vírusu – či už je alebo nie je opodstatnená – má na ľudí vplyv. Mnohí budú zvažovať. Obava o vlastné zdravie a samotný život je najsilnejší pud zo všetkých.
A čo športovci?
To je ten istý prípad. Pred štyrmi rokmi sa viacero tenistov odmietlo zúčastniť na olympiáde v Riu de Janeiro kvôli obavám z vírusu Zika. To isté – a možno v oveľa väčšej miere – sa môže stať aj teraz. Organizátori sa však musia rozhodnúť skôr – dnes netušia, čo bude o pár mesiacov. Športovci budú narábať s inými informáciami. Môžu sa rozhodnúť aj deň pred ceremoniálom.
Foto: SITA/AP, Eugene Hoshiko
Viaceré športové podujatia už organizátori zrušili, iné sú bez divákov. Bude olympiáda vzdorovať – vzhľadom na status kráľovnej športových podujatí – najsilnejšie?
Nepredpokladám to. Všade sú organizátori pod tlakom – aj v Novom Meste na Morave by spravili čokoľvek, aby na biatlon mohli prísť diváci. Ide však o zdravie a bezpečnosť. Rozdiel je len v tom, že Hry v Tokiu majú globálny zásah a ide o nepomerne väčšie peniaze. V morálnej rovine sa bude rozhodovať rovnakým metrom.
Ak by situácia s koronavírusom bola kritická, zrejme by existoval tlak na preloženie olympiády, nie jej zrušenie. Súhlasíte?
Predpokladám, že áno.
Šéf svetového hokeja René Fasel naznačil, že MS bez divákov nemajú zmysel a šampionát by v takomto prípade radšej zrušil. Prečo?
Robiť majstrovstvá sveta v hokeji bez divákov je samovražda. Kto by ich zaplatil? Slovensko ich hostilo vlani a hlavné tržby pochádzali zo vstupného. Ak vám zrazu vypadne 70 percent z nich, tak to nemáte čím nahradiť. Je to špecifikum hokeja, OH sú predsa len iný prípad.
Zmenia aktuálne udalosti budúcnosť športu?
Organizátori veľkých športových udalostí budú myslieť na všetko. Málokto v našom regióne si dosiaľ vedel predstaviť, že by podujatie stroskotalo na nejakej chorobe. Odteraz sa budú chcieť výraznejšie chrániť a byť na to pripravení. Očakávam preto väčšie investície do poistiek.
Môže sa stať, že na koronavírus doplatí niektoré zo športových odvetví fatálnym spôsobom?
Šport, ktorý má dostatočné televízne pokrytie, na to nedoplatí. Väčšina jeho divákov sedí doma pri televízore alebo počítači a nehrozí im žiadny koronavírus. Odvetvia, podujatia ktorých sú závislé od návštevnosti, môžu mať problém. Stačí, aby sa to stalo dva-trikrát a už by sa to s nimi viezlo… Bavíme sa však o minoritných športoch, nie globálnych.