Niekdajšieho kapitána tamojšej hokejovej reprezentácie Marcela Rodmana (38) tento fakt teší i hnevá.
„S tisíckou registrovaných hráčov sme sa dostali na dve olympiády. Všetci o nás hovorili, ale dva týždne po nej sme upadli do zabudnutia. Nedokázali sme využiť náš úspech,“ tvrdí.
Slovensko a Slovinsko – to je pre organizátorov náročný rébus. Zažili ste niekedy situáciu, že si vás so spoluhráčmi pomýlili?
Počul som mnoho príbehov o popletených hymnách či nesprávnej vlajke. No nikdy som to nezažil.
V dvojmiliónovom Slovinsku nájdeme elitných cyklistov, hviezdu NBA i NHL či jedného z najlepších futbalových brankárov sveta. Čím to je?
Ako národ by sme mali byť na Primoža Rogliča, Luku Dončiča, Anžeho Kopitara či Jana Oblaka viac hrdí. Stáva sa nám, že keď im ide karta, stojí za nimi celý národ. Ak nie, zabúdame na nich. Presný dôvod toho, ako sa nám to podarilo, však neviem.
Možno je to vďaka efektívnej práci s talentmi. Nemáte ich veľa, ale dokážete z nich vytvoriť hviezdy…
Vyzerá to tak, ale ktovie. Bavíme sa o tom s kamarátmi, rozoberá sa to v novinách. Možno je to našou mentalitou. Sme zvyknutí bojovať.
Je podpora štátu a športových zväzov na dobrej úrovni?
Ani zďaleka, to nebude dôvod, prečo máme toľko skvelých športovcov (smiech).
Prečo?
Šport je u nás podvyživený. Investície kompetentných sú nedostatočné. Paradoxne, je to jedna z mála vecí, ktoré nám vo svete robia dobrú reklamu. Nechcem sa púšťať do ostatných športov. Novú hokejovú halu sme však postavili naposledy pred 20–25 rokmi. S tisíckou registrovaných hráčov sme sa dostali na dve olympiády. Všetci o nás hovorili, ale dva týždne po olympiáde sme upadli do zabudnutia. Nedokázali sme využiť náš úspech.
Foto: dvtk.eu
Niektorí elitní slovenskí športovci nie sú výsledkami systémovej práce, skôr vzišli z individuálnych tímov. Aký je slovinský trend?
Je to mix. Závisí to od športu. Pri tímových je základ dobrý. Vidieť to pri práci s volejbalovou, basketbalovou či hokejovou mládežou. Kopitar bol vynikajúci a mal všetky možnosti i schopnosti, aby uspel. Veľa športovcov ich nevyužije. Opustia Slovinsko kvôli lepším možnostiam. Keby Anže neodišiel v mladom veku do Švédska, do NHL by sa nedostal. Ďalších Kopitarov však nemáme. Veľa detí chce byť ako on, ale nemajú talent, pracovnú morálku alebo kúsok šťastia.
Vďaka individuálnemu tímu sa presadila napríklad alpská lyžiarka Tina Mazeová. Čo ste si pomysleli, keď sa oddelila od reprezentácie a išla vlastnou cestou?
Je to podobné ako s Kopitarom. Aj on bol v lige najlepší a už sa nemal kam posunúť. Tina spravila, čo musela.
Slovinci dokážu uspieť vo viacerých športoch. Neprekvapuje vás to?
Áno. Myslím si, že to pramení z boja proti systému financovania športu. Nemáme najlepšie ligy sveta a ani kluby, ktoré by pravidelne hrávali elitné európske súťaže. Bojujú o holé prežitie, tieto méty sú im vzdialené. Preto robia maximum s mládežou, lebo im môže priniesť profit, ktorý by zakryl finančné problémy. Nikto nevie, či hokejový majster bude o dva roky existovať, lebo si na seba nedokáže adekvátne zarobiť. Preto nechápem, ako je možné, že máme takých hráčov ako Dončič, Kopitar či Oblak.
Kto z nich je najväčšou slovinskou pýchou súčasnosti?
Pred pár dňami boli plné noviny Dončiča – aj keď nehral kvôli zraneniu. Sedel na lavičke a kamera ho neustále snímala. Môže sa stať, že bude najlepšie plateným slovinským športovcom histórie. Preto je jednotka jasná.
A čo Slováci? Kto je najväčšou hviezdou spod Tatier?
Petra Sagana pozná každý, Petru Vlhovú tiež. Pre mňa, ako bývalého hokejistu, je však top Zdeno Chára. Dostať sa na vrchol je náročné. Udržať sa tam tak dlho obdivuhodné. Takých, ako je on či Jaromír Jágr, rešpektujem najviac.