V roku 2020 pôjde iba o 2 milióny eur, v ďalšom roku však už o 46,5 milióna eur a v roku 2022 o 11,5 mil. eur. Financie budú rozdeľované prostredníctvom novovzniknutého Fondu na podporu športu.
"Je dlhodobo známy trend, že nám ubúdajú tréningové plochy a kvalitné športoviská, telocvične pri školách sú stále v horšom stave. Nehovoriac o infraštruktúre národného charakteru, kde si každý šport chce nájsť priestor, kde môže organizovať medzinárodné podujatia. Všetci veľmi dobre vieme, v akom stave tie športoviská sú.
Vláda SR na najbližšie tri roky vyčlenila 60 miliónov eur, no v tomto smere by boli potrebné omnoho vyššie prostriedky, aby sme sa posunuli vpred. Pre porovnanie, táto suma je ako keby sme vyliali studenú vodu na horúci kameň – zasyčí to a hotovo. Pripravili sme schému ďalšej pomoci a pôjdeme aj cez vyrokované mechanizmy s úradom podpredsedu vlády. Budeme sa snažiť kráčať cez čerpanie eurofondov samosprávami.
Suma 60 miliónov totiž nevyrieši modernizačný dlh v hodnote možno 500 miliónov, ktorý na Slovensku je. Ak sa nám toto v najbližšej dekáde podarí, tak šport by mal byť v tomto smere v dobre kondícii a bude nastavený tak, že všetky infraštruktúry budú samoudržateľné zdroje. Dnes máme v športovom informačnom systéme približne 200-tisíc osôb, mohlo by to byť aj päťkrát viac," povedal na štvrtkovom stretnutí s médiami štátny tajomník pre šport Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Jozef Gönci.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Na Slovensku sú problémy so športoviskami na každej úrovni nevynímajúc verejné športoviská. Podľa Gönciho sa na ich výstavbe a prevádzke nemusia podieľať iba športové zväzy či samosprávy.
"Žiadateľom na podporu z tejto kapitoly môže byť každý – športová organizácia aj súkromná spoločnosť, ktorá sa preukázateľne venuje oblasti športu. Otvorili sme nožnice, pretože netvrdíme, že šport na Slovensku vedia robiť iba športové zväzy. Tie majú niekedy problémy spravovať vlastné športy, majú zodpovednosť najmä za reprezentáciu a rozvoj športu. Budeme mať ďalší tok peňazí, ale chceme tiež to, aby vznikol konkurenčný segment, ktorý možno bude vedieť lepším spôsobom aktivizovať pohybové aktivity pre našu mládež.
Zväzy na to dnes nemajú nástroje, čas, priestor ani ľudí. Musíme im nejako pomôcť. Nesmieme zabúdať ani na šport zdravotne znevýhodnených, pretože pri infraštruktúre musíme myslieť na bezbariérový prístup, zlepšiť komunikáciu s týmto prostredím," pokračoval niekdajší reprezentant SR v športovej streľbe, dvojnásobný olympijský medailista.
Infraštruktúre na Slovensku sa dlhodobo venuje aj bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Martin Kohút, ktorý je viceprezidentom Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a najnovšie pracuje aj vo Fonde pre podporu športu.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Športová infraštruktúra má dnes výrazný dlh v investovaní z minulosti. Podľa pasportizácie je to približne 500 miliónov eur, ktoré by bolo nutné investovať do obnovy infraštruktúry. Takéto prostriedky nemáme k dispozícii, je preto dôležité, že aspoň čiastkovou investíciou môžeme rozbehnúť rozvojové aktivity do rekonštrukcie aj výstavby novej infraštruktúry,“ prezradil Kohút a pokračoval:
„Ukázalo sa, že je obrovský záujem o projekty v základných školách, z čoho je zrejmé, že stav telocviční je alarmujúci. To sa potom prenáša do toho, ako sa v základných školách venujú športovým aktivitám.“ Podľa Kohúta by sa témou verejných športovísk mali zaujímať prioritne ľudia na regionálnej úrovni.
„Je veľmi dôležité, aby sa rozbehol proces prípravy projektov vo všetkých lokalitách na Slovensku. Priamo v regiónoch totiž ľudia vedia, čo je pre danú lokalitu najvhodnejšie a najpotrebnejšie,“ doplnil.