Kritická situácia. Ak neviete plávať, ste menejcenní

31.10.2019 06:00
Andrea Podmaníková, plávanie
Andrea Podmaníková, v súčasnosti najlepšia slovenská plavkyňa. Autor: ,

Marcel Géry, Miloslav Roľko či fenomenálna Martina Moravcová. Na Slovensku vyrástli skvelí plavci a naďalej majú svojich nasledovníkov.

Ak sa však v blízkom čase niečo nezmení, slovenským plavcom sa onedlho bude smiať celý svet. Dôvod? Katastrofálna situácia s bazénmi v celej krajine.

Slovensko je pozadu

Keď vás nepočúvajú kompetentní, obrátite sa na médiá. Takúto taktiku nepoužívajú len bežní občania, ale často sú k nej prinútené aj verejné inštitúcie či športové zväzy.

„Nemáme ani jeden bazén, ktorý by vyhovoval technickým pravidlám svetovej federácie FINA. Dvadsaťpäťkový i pätdesiatmetrový bazén musí mať desať dráh. Druhá podmienka je, že k dispozícii musí byť aj vyplavovací bazén, ktorý musí mať minimálne dvadsaťpäť metrov. Vo všetkých okolitých krajinách majú túto podmienku splnenú. U nás, žiaľ, to tak nie je. Aj šamorínsky bazén, ktorý je najmodernejšou stavbou tohto druhu na Slovensku, má len osem dráh a vyplavovací bazén bude prekrytý až v decembri,“ sťažuje sa prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek.

Štúdia novej stavby je pripravená, projekt tiež. Ako to už na Slovensku býva, problémom sú peniaze.

„Pokiaľ chceme organizovať medzinárodné podujatia, potrebujeme bazén, ktorý bude spĺňať medzinárodné kritériá. Máme pripravené projekty i vypracovanú štúdiu, podľa ktorej by mohol stáť takýto bazén v Bratislave na Pasienkoch. Päťdesiatmetrový bazén sa dá predeliť deliacou stenou. Potom by slúžil nielen vrcholovým športovcom, ale aj širokej verejnosti,“ pokračuje šéf SPF.

Problémy s bazénmi sa netýkajú len hlavného mesta.

„Plávanie je jeden z najpopulárnejších športov na svete. U nás však chýbajú podmienky. V Bratislave je trinásť plaveckých klubov a všetky sa tiesnia v jednom bazéne. Sú tu aj vodní pólisti a štyri kluby synchronizovaného plávania. Situácia je alarmujúca,“ upozorňuje Šulek.

Špička k nám nechodí

Ak chcete zorganizovať kvalitné podujatie a prilákať naň európsku či svetovú špičku, musíte pretekárom ponúknuť adekvátne podmienky. Na Slovensku sa to v plávaní nedá.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Autor: Reuters, STEFAN WERMUTH

„Každoročne organizujeme dve medzinárodné podujatia. Avšak žiadny kvalitný pretekár nepríde na preteky, kde nemá možnosť vyplávať sa po výkone. Ak sa špičkový plavec, ktorý bojuje o finančné prémie za top výkony, spĺňa limity na šampionáty či štartuje vo viacerých disciplínach, nemôže vyplávať, tak stuhnutý čaká na ďalšiu rozplavbu či finále. Radšej teda pôjde do Rakúska či Maďarska, kde sú takéto podmienky bežnou vecou,“ vraví šéf slovenského plávania.

Je logické, že domáci pretekári nemôžu v nevyhovujúcich podmienkach podávať rovnaké výkony ako konkurencia.

„Smutné je, že takéto podmienky musíme ponúkať aj našim športovcom, ktorí sú ochudobňovaní v porovnaní s konkurenciou. Potom prídeme do zahraničia a najmä mladší plavci sa nestačia diviť. Nemáme možnosti, ako napríklad futbalisti, ktorí dostávajú od FIFA peniaze za postupy na turnaje či predaj hráčov. Ani nemôžeme vypredať bazény, lebo tie naše nemajú tribúny,“ pokračuje Šulek.

Nový moderný bazén nie je lacný špás. Jeho cena sa pohybuje na úrovni 30 miliónov eur.

„Je potrebné, aby sa pri takejto stavbe spojili viaceré inštitúcie a združili finančné prostriedky. Ministerstvo školstva by malo spolupracovať s mestami a krajmi. Kraje tiež majú v tomto smere problémy. V menších mestách už prakticky nie sú žiadne bazény. Ľudia sa predsa musia niekde naučiť plávať. Plávanie je ako cudzí jazyk – ak ho neviete, ste v súčasnej dobe menejcenní,“ zdvíha varovný prst Šulek.

Aqua Arena v Šamoríne, 50-metrový bazén.
Aqua Arena v Šamoríne, 50-metrový bazén. Autor: Gabriela Sabová, Pravda.sk

Upozornenie pre politikov

To, že plávanie je jeden zo športov, ktorý maximálne prospieva ľudskému telu, vedia aj školáci.

„Nepoznám šport, v ktorom je chrbtica odľahčená a v ktorom zapájate do akcie všetky svaly. Plávanie by malo byť doplnkovou disciplínou ku každému jednému športu. Keď sú športovci zranení, tak chodia plávať, pretože zranenie sa vtedy rýchlejšie hojí,“ pripomína Šulek.

Nielen plávanie je v tieni veľkých športov – futbalu a hokeja. Silné duo dostáva zo štátneho rozpočtu najviac financií.

„Keby sa nám podarilo postaviť čo i len jeden takýto bazén, boli by sme veľmi šťastní. Projekt je odsúhlasený bývalým primátorom Bratislavy, podporil ho Slovenský olympijský a športový výbor, Bratislavský samosprávny kraj i Ministerstvo školstva. Tam nám povedali, že keď bude výzva, tak sa môžeme prihlásiť. Lenže taká výzva neprišla. Pred pol rokom vyšla výzva na infraštruktúru prostredníctvom SOŠV, boli v nej futbalové i zimné štadióny. Ale žiadne bazény…“ pokračuje šéf SPF.

V uplynulých dňoch zarezonovala správa, že podujatie Slovakia Swimming Cup, súčasťou ktorého bude aj vyvrcholenie Slovenského pohára, sa uskutoční v Maďarsku.

„Najskôr sme uvažovali, že dejiskom bude opäť Trenčín. Ale tamojšia plaváreň je maličká, plavci sa tam sotva pomestia. Potom nám napadlo, že trochu pošteklíme kompetentných, Úrad vlády, politikov – všetkých tých, ktorým sme posielali prosbu o pomoc. Možno si uvedomia, že situácia je kritická. A tak sme umiestnili tradičné slovenské podujatie do Maďarska. Nechcem to nijakým spôsobom zneužiť, len poukázať na kritickú situáciu,“ dodal Šulek.

Prebudia sa kompetentní v tejto otázke? Dozvieme sa až na budúci rok, pretože do volieb túto tému s určitosťou nikto riešiť nebude.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenská plavecká federácia #plávanie #bazény
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku