Do telocvične som sa narodila. Na bradlách necítim bolesť

Najlepšia slovenská gymnastka Barbora Mokošová (22) súhlasí. „Gymnastika si vyžaduje veľa odopierania a sebadisciplíny. Ale mne dala toho veľa, nič neľutujem,“ vraví rodáčka z Bratislavy. Na nedávnych MS v Stuttgarte si splnila ďalší sen – vďaka vybojovanej miestenke do Tokia bude štartovať na druhej olympiáde v kariére.

Patríte do nie príliš početnej skupiny slovenských športovcov, ktorí zažijú olympiádu dvakrát za život. Je to odmena za doterajšiu drinu?

Áno. Som šťastná, že sa mi to opäť po štyroch rokoch podarilo. Veľmi sa teším.

V čom bude pre vás Tokio 2020 iné ako Rio 2016?

Už viem, čo môžem od podujatia takéhoto rangu očakávať. Za ostatné roky som nadobudla skúsenosti a preto bude pre mňa druhá olympiáda v kariére jednoduchšia.

Kedy začnete s prípravou na súťaže pod piatimi kruhmi?

V prvom rade sa musím dať zdravotne do poriadku. Potom začneme pracovať na všetkých veciach tak, aby som v Tokiu predviedla čo najlepší výkon. Tento rok budem ešte štartovať na pretekoch Svetového pohára, kde ma čakajú bradlá a kladina. Prípravu na Tokio spustím na začiatku budúceho roka.

U gymnastiek platí, že s kariérou treba začať čím skôr. Ako to bolo u vás?

Gymnastike sa venujem prakticky od narodenia. Dôvod je jednoduchý – moja mama bola gymnastická trénerka. Do telocvične som sa narodila, šancu na iný šport som prakticky ani nemala. Tým, že som bola hyperaktívna, v telocvični som stále behala a skákala – pri tomto športe som napokon aj ostala.

Nelákal vás žiadny iný?

Chvíľu som sa venovala tenisu, ale bola som len na pár tréningoch. Rýchlo som sa vrátila do telocvične.

Ako skoro začala vaša profesionálna kariéra?

Súčasťou tímu som bola od štyroch rokov. Prvé súťaže som absolvovala ako šesťročná. Potom sa to rýchlo nabaľovalo – ďalšie tréningy, ďalšie súťaže…

Čo vás na gymnastike najviac baví?

Je to všestranný šport, nie len jedna monotónna činnosť. Tréning sa skladá z viacerých činností – posilňovanie, naťahovanie, kondičná príprava. Každé náradie je iné a to sa mi páči.

Ktoré náradie je vaše najobľúbenejšie a ktoré naopak nemáte veľmi v láske?

Obľubujem bradlá, pretože neustále mám problémy s nohami. Keď visím na bradlách, nič ma nebolí. Najťažšia je zrejme kladina – je veľmi náročná na psychiku. Zdvihnúť ruku a zacvičiť pred tisíckami ľudí nie je nič jednoduché. S trénermi venujeme príprave na kladine veľký dôraz.

Pre úspech je dôležité správne mentálne nastavenie. Platí to aj v gymnastike?

Samozrejme. Cvičebné tvary, ktoré musíme predviesť, sú náročné. Ak nemáte v poriadku hlavu, veľmi ľahko zlyháte.

Svet šokovali príbehy malých gymnastiek, na ktoré tréneri kričali a nútili ich často až k bolestivým cvičeniam. Stretli ste sa s niečím podobným, čo i len z počutia?

U nás, našťastie, takéto skúsenosti nemáme. Avšak pre mňa je gymnastika najtvrdší šport aký poznám. Deti musia trénovať od najmenšieho veku a v telocvični trávia niekedy aj štyri hodiny denne. Nie je to vždy len zábava.

Vlani vás na deväť mesiacov vyradilo z hry zranenie. Bolo náročné vrátiť sa späť do súťažného kolotoča?

Natrhla som si väz v pravom členku. Operácia sa, našťastie, vydarila a všetko sa zahojilo tak, ako malo. Aj tréning išiel podľa plánu. Avšak tesne pre MS som utrpela ďalšie zranenie – natrhnutú šľachu v druhej nohe. V Stuttgarte som tak nebola v stopercentnej kondícii a absolvovať štvorboj bolo veľmi náročné – fyzicky i psychicky. Ledva som chodila. O to cennejšia je získaná olympijská miestenka.

Prepadli vás počas dlhej pauzy myšlienky o konci kariéry?

Keď operácia dopadla fajn, tak som si nepripúšťala, že by som to mohla zabaliť. Chcela som vybojovať ešte jednu olympiádu. Ale občas to bolo ťažké, najmä keď sa mi nedarilo na tréningoch, keď som dlho nevedela poriadne urobiť nejaký cvik… Našťastie som mala pri sebe ľudí, ktorí ma podporili. Zažila som ťažké chvíle, ale to zrejme každý športovec.

Štartovali by ste na MS aj keby sa tam nebojovalo o olympiádu?

Zrejme nie, zdravie je prvoradé. Avšak vedeli sme, že je to jedna jediná šanca, ktorá mi mohla zabezpečiť účasť v Tokiu. Riskli sme to. Na olympiádu sa dá dostať aj cez seriál Svetového pohára. Ale táto možnosť je veľmi komplikovaná, navyše je tam veľká tlačenica.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Barbora Mokošová Barbora Mokošová.

Váš reprezentačný kolega Slavomír Michňák nedávno vyhlásil, že viacboj ho už nebaví aj preto, že začal pociťovať strach. Prepadne aj vás niekedy?

Áno, občas ho pociťujem. Ale tým, že už mám veľa natrénované a nechýbajú mi ani skúsenosti, tak to až tak veľmi nevnímam. Úraz sa môže stať vždy – prechádzate cez cestu a zrazí vás auto. Nehody bývajú aj pri gymnastike, vždy sa môže niečo stať. Treba si dávať pozor a riziko čo najviac eliminovať.

Pred MS ste absolvovali sústredenie s ruskou reprezentáciou v známom stredisku na Kruglom Ozere pri Moskve. Čo vám to dalo?

Z tréningového hľadiska to bola moja najlepšia životná skúsenosť. Pripravovala som sa s olympijskými medailistkami či majsterkami sveta. Veľa sme trénovali a mali sme možnosť vidieť, ako to funguje v krajine, ktorá je gymnastickou veľmocou. Naše a ich podmienky sa vôbec nedajú porovnať. Otvorilo nám to oči.

V čom bol najväčší rozdiel?

Všetko je tam zabezpečené na jednom mieste – ubytovanie, strava, tréningy, regenerácia. Gymnastky riešia len športovú stránku, nič iné. Keď chcem ísť na regeneráciu, musím cestovať cez pol mesta, k tomu aj študujem. Je to divoký život. Ak by som mala všetko pod jednou strechou, určite to mám jednoduchšie.

Ako stíhate šport a štúdium na univerzite?

V škole mi vychádzajú v ústrety, ďakujem im za to. Som už v poslednom ročníku. Verím, že to už spoločne dobojujeme (úsmev).

Na MS opäť zažiarila Američanka Simone Bilesová, ktorá získala päť zlatých medailí a už je najúspešnejšou gymnastkou histórie. V čom spočíva jej výnimočnosť?

Ona je inde, vyšší level. Má neskutočný talent. Američania ho rýchlo objavili a vytvorili jej podmienky, ktoré nemá nikto v Európe. Všetky medaily, ktoré získala, si plne zaslúžila.

Aj ona bola obeťou sexuálneho obťažovania, ktoré mal na svedomí lekár americkej reprezentácie Larry Nassar. Zanechala táto kauza škvrnu na gymnastickom športe?

Ameriku to veľmi zasiahlo. Nassar musel byť ako lekár a fyzioterapeut výnimočný, pretože keď bol vo funkcii, Američanky podávali neskutočné výkony. Keď ho zatkla polícia, ich výkony išli dole. Mal zásluhu na ich úspechoch, avšak bolo to na úkor jeho zvrhlého správania sa. Je dobré, že skončil tam, kde skončil. Už nebude môcť nikomu ublížiť.

Aký športový cieľ vás ešte ženie vpred?

V Tokiu chcem zlepšiť umiestnenie z Ria, tam som skončila na 45. mieste. Ale najviac vysnívaný sen je dostať sa do olympijského finále – medzi 24 najlepších. Znamenalo by to, že by som štartovala ešte raz. Bude to však náročné, medzi svetovou elitou vládne veľká konkurencia.