Prvý Slovák na Evereste: Do hôr sa nechodí zomierať

15.10.2019 15:15

Nikdy sa netajil vlažným vzťahom k Everestu. Nikdy o ňom nesníval. A predsa sa Zoltán Demján (64) stal prvým Slovákom, ktorý stál na vrchole najvyššej hory planéty. Spolu s Jozefom Psotkom. V utorok o 15.15 uplynulo od tohto okamihu 35 rokov.

Zoltan Demján (vľavo) a Jozef Psotka.
Zoltan Demján (vľavo) a Jozef Psotka. Autor: Archív Zoltána Demjána

Do hôr sa nechodí zomierať

Jeho Everestom bolo Dhaulágirí.

Na siedmu najvyššiu horu vystúpil o štyri roky neskôr. Skvelý prvovýstup v zložitých podmienkach alpským štýlom podnikol s kazašskými horolezcami. Ocenili ho ako svetový výstup roka 1988.

„Everest je obrovská hora, nesmierne náročná, človek môže na nej kedykoľvek zahynúť, ale na rozdiel od iných, z ktorých som cítil energiu, ma nepriťahovala. Neviem to racionálne vysvetliť,“ vraví legendárny horolezec.

Averziu vyvoláva aj fakt, že s magickou horou má spojených aj veľa negatívnych emócií. Nepopiera, že do tohto vzťahu výrazne zasiahla – smrť. Na zostupe z Everestu zahynul jeho parťák Jozef Psotka.

„Aj preto nemôžem považovať výstup na Everest za úspech. Keby sa skončil inak, určite by som ho aj inak hodnotil a prežíval,“ vyjadril sa Demján v rozhovore pre Pravdu. „Som rád, že som vtedy zišiel z kopca živý a zdravý, hoci na pokraji síl. Ale keby som mal spísať rebríček mojich najväčších úspechov, Everest by medzi nimi nebol. Do hôr sa nechodí zomierať. Horolezectvo je pre mňa hra dospelých ľudí. To je hobby, zábava, nie životne dôležitá činnosť.“

Himaláje 1984. Zľava Jozef Just, Zoltán Demján...
Himaláje 1984. Zľava Jozef Just, Zoltán Demján a Marián Šajnoha v základnom tábore.

Kyslík po Sovietoch zmizol

Pôvodne nemal v expedícii ani miesto.

„Prihováral sa za mňa na poslednú chvíľu šéf nášho oddielu Emil Hasík. Tvrdil, že popri skúsených borcoch by mal byť v tíme aj mladý horolezec. Na jar som vyliezol na Lhoce Šar a mal som po výstupe ľahké omrzliny na nohách. Vtedy bolo nepredstaviteľné, aby niekto absolvoval v Himalájach v jednom roku útoky na dve osemtisícovky,“ približoval.

Pôvodne sa počítalo, že výstup podniknú s kyslíkovými fľašami. Neskôr sa ukázalo, že kyslík zmizol. „Potešilo ma, že ho zrazu nebolo…“

Slovensko-česká výprava, v ktorej bolo 25 členov, mala v pláne liezť sovietskou cestou a v stenách nájsť odložené kyslíkové fľaše, ktoré tam nechali sovietski horolezci.

„Naivne sme si mysleli, že na miestach, kde stále padajú lavíny, niečo nájdeme. Fľaše zmietol sneh a vietor do údolia. Padlo rozhodnutie, že skúsime poľskú cestu, ale na ňu nebol nik pripravený a ani nik presne nevedel, kadiaľ vedie. Tak sme nevedomky bez kyslíka vyliezli na vrchol prvovýstupom južným pilierom,“ spomínal Demján.

Zoltán Demján.
Zoltán Demján. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Výstup s číslom 16 a 17

Získať povolenie na výstup na Everest bolo nesmierne komplikované. Na to sa čakalo roky. Vedenie výpravy použilo malú lesť a tá zabrala. Dali expedícii prívlastok ekologická. A zaviazali sa skúmať faunu a flóru pod Everestom.

„Nakoniec sme splnili aj túto úlohu. A čistili sme výškové tábory, zniesli veľa odpadu, konzerv, prázdnych fliaš,“ vraví.

Ivan Fiala po tejto zmene odstúpil z postu šéfa výpravy. Nahradil ho Michal Orolín, s ktorým tri roky predtým vystúpil na prvú slovenskú osemtisícovku Nanga Parbat. Ani Orolín dlho nešéfoval. Trombóza žíl ohrozovala jeho život. Na čelo sa postavil – František Kele.

Prvý útok podnikol Jozef Just a Šerpa Ang Phurb 7. októbra. Dostali sa do výšky 8 300 metrov, ale zastavilo ich zlé počasie. Druhú vrcholovú dvojicu tvorili Miloslav Neumann a Ľudovít Záhoranský, ale druhý z nej ochorel. Až potom padla voľba na nich. Trošku pateticky tvrdí, že napokon si hora sama vyberie, koho prijme.

Zo základného tábora vyrazili 11. októbra. Spolu s nimi prešliapaval stopu Šerpa Ang Rita. Vrcholový útok začali 15. o šiestej ráno. Na Evereste (8848 m) stáli ako 172. a 173. muži v histórii. Ale len 16. a 17., ktorí to zvládli bez kyslíka.

Psotka bol Pán horolezec

Medzi dvoma špičkovými horolezcami bol generačný rozdiel. Demján mal v čase výstupu dvadsaťdeväť a Psotka päťdesiat, v tom čase bol najstarším lezcom, ktorý vystúpil na vrchol.

„Pre mňa to bol Pán Psotka a Pán horolezec, na ktorého som sa pozeral s obdivom. Predtým sme sa zopárkrát videli, ale zblížili sme sa až v čase pochodu do základného tábora pod Everest. Ľudsky sme si sadli. Bol silný a skúsený, vo svojom veku aj v úžasnej kondícii, v lepšej ako mnohí mladší horolezci,“ tvrdí.

Ani s odstupom rokov si nemyslel, že urobili nejakú chybu. Nemá už zmysel špekulovať, či sa dalo predísť tragédii.

„Neurobili sme nijakú zásadnú chybu. Ale prostredie, v ktorom sa pohybujete, je extrémne rizikové, s tým musí každý rátať. V ňom aj drobné zaváhanie môže byť smrteľné. To je tiež dôvod, prečo som sa rozlúčil s extrémnym horolezectvom na vrchole výkonnosti. So džbánom nemôžete chodiť po vodu donekonečna a stále provokovať osud.“

Zoltan Demján.
Zoltan Demján. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Kamaráta pochovali v ľadovcovej trhline

Na vrchole sa zdržali najviac desať minút. Počasie sa zhoršovalo, začínali im omŕzať ruky i nohy. Urobili vrcholovú fotografiu a začali zostupovať. Takzvanou normálkou, inou cestou, ako vyšli hore.

Najlepšie sa cítil Demján, pustil sa dopredu a prešliapaval stopu. Každú chvíľu odpočíval. Sadal si do snehu. Občas si aj ľahol. O jednej v noci, už šestnásteho, prišiel z posledných síl do druhého tábora.

Hore zostal Psotka. Ang Rita dorazil do druhého tábora a informoval, že vyčerpaný Juzek, ako mu vraveli kamaráti, odmietol pokračovať, rozhodol sa bivakovať v noci v sedle. Vo výške osemtisíc metrov išlo o riskantné riešenie.

Jeho nehybné telo našiel Just na ľadovci vo výške 6700 metrov. Pochovali ho v ľadovcovej trhline.

Demján tvrdí, že na Mount Evereste spoznal sám seba, ale výstup nepovažuje za vrchol horolezeckej kariéry.

„Zažil som si na ňom svoje dve minúty slávy. Ale tá nič neznamená. Everest je najvyšší kopec planéty. To je všetko.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zoltán Demján #Mount Everest #horolezectvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku