Foto: SITA, Martin Medňanský
Smutný koniec deblkanoe
Drina na divokej vode sa však za roky existencie poriadne zmenila. Posledná reforma ju zastihla po olympiáde v Riu de Janeiro. Matej Beňuš tam pri svojej premiére pod piatimi kruhmi vylovil striebro. Škantárovcom sa darilo ešte o čosi viac. Vstúpili do histórie. Ako zlatí debutanti aj nateraz poslední olympijskí šampióni v kategórii C2.
Kompetentní deblkanoe nezaradili do olympijského programu na najbližšie Hry v Tokiu. A tak sa medzinárodná kanoistická federácia rozhodla, že jej miesto v kalendári Svetového pohára zaujme C2 mix. Neujala sa.
„Je to obrovská škoda. Z vodnoslalomárskeho kalendára zmizne najzaujímavejšia disciplína a je narýchlo nahradená novou, ktorá nemá budúcnosť. Je mi ľúto, že sme poslednými olympijskými víťazmi, lebo C2 má stále čo ponúknuť,“ lamentoval Ladislav Škantár.
Odvážny projekt s loďou zloženou z muža a ženy však narazil na nezáujem federácií. Jedným z hlavných faktorov bolo, že nemala punc olympijskej disciplíny. V rámci rodovej rovnosti, ktorej sa šéfovia Medzinárodného olympijského výboru držia, pripadla ženskej céjednotke.
Ani jedno finále
A tak pred vodnoslalomárskou veľmocou stála nová výzva. Vybojovať v nej olympijskú miestenku. Doterajšie šance Slovenky prepásli. Majú pred sebou poslednú – na budúcoročných majstrovstvách Európy v Londýne. Vedenie Slovenskej kanoistiky nechce strácať čas. A rozhodlo sa pre radikálny krok.
„Nebol splnený základný cieľ. Zrušíme celé toto družstvo a spôsob prípravy založený na individuálnych mikrotímoch. Budeme všetky tri dievčatá centralizovať a realizovať všetky aspekty športovej prípravy tak, aby boli dievčatá na ME v Londýne 2020 pripravené omnoho lepšie. Chceme získať miestenku na budúcoročné olympijské hry do Tokia v novovzniknutej disciplíne a urobíme pre to maximum,“ vravel predseda Sekcie divokých vôd Richard Galovič po majstrovstvách sveta v Seu d'Urgell pre RTVS. Na žiadosť Pravdy o dodatočnú reakciu nereagoval.
Monika Škáchová, Emanuela Luknárová a Soňa Stanovská sú nastupujúcou generáciou vodného slalomu. Ich vekový priemer je len 18,3 roka.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Urobila som viacero chýb v jednej aj druhej kvalifikačnej jazde. Nezostáva mi nič iné, len sa z toho poučiť,“ smútila po Seu Luknárová.
Faktom je, že v olympijskej sezóne sa ani jedna z nich nedostala do finále. Viackrát sa dokonca ich počínanie v pretekoch končilo už v kvalifikácii. V Seu sa ani jedna nedostala cez prvé – kvalifikačné sito.
„Posledné preteky boli obrazom výsledkov z celej sezóny. Tajne som dúfal, že dievčatá sa vzoprú a dostanú sa do semifinále s možnosťou zabojovať o olympijské miestenky. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Dievčatá sú stále mladé, učia sa. Musíme si zanalyzovať celú sezónu. Zistiť, či sa nestali chyby v príprave,“ zhodnotil športový riaditeľ sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Lukáš Giertl pre web Slovenskej kanoistiky.
Grigar vidí pozitíva
Všetky tri tábory sa novinku v príprave pred ME v Londýne dozvedeli po pretekoch v Seu. Centralizovanie slovenskej trojice nie je ničím prevratným. Kajakár Jakub Grigar si myslí, že to môže byť na prospech veci.
„Spájanie prináša svoje ovocie. Ak sa traja pretekári s rovnakou výkonnosťou stretnú na spoločnom tréningu, potiahnu jeden druhého. Odsledujú od seba nejaké triky a skúšajú, či im nepomôžu. Veľakrát sme si zašli zopár tréningových jázd s kajakármi z iných krajín. Vidieť, čo robia inak, je skvelé poznanie. Vždy sa dá od niekoho niečo naučiť. Jediné negatívum vidím v tom, že všetky tri sú z iných miest,“ pripustil pre Pravdu jediný istý účastník budúcoročných Hier v Tokiu.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Slovenské trio je od neho nateraz poriadne ďaleko. Aj preto väčšina z troch slovenských minidružstiev prijala centralizovanie prípravy pozitívne. A to aj napriek tomu, že Škáchová je Liptáčka, Stanovská pochádza z Oravy a Luknárová je rodená Bratislavčanka.
„Mohlo by to fungovať. Jedna sa potiahne za druhou a vzájomne si pomôžu,“ zamyslel sa tréner Moniky Škáchovej Tomáš Mráz. „Na jednej strane je to fajn. Každá je niečim výnimočná a iná. Na druhej strane si myslím, že individuálna príprava nesmie chýbať,“ doplnil Patrik Gajarský, kouč Luknárovej.
Radikálne riešenie Slovenskej kanoistiky sa však nepozdáva Soni Stanovskej a ani jej otcovi a trénerovi v jednej osobe Miroslavovi. A to hneď z viacerých dôvodov…