V kategórii C1Ž si nevybojovala miestenku do Tokia, a tak ju zrejme čaká centralizovaná príprava s kolegyňami Monikou Škáchovou a Emanuelou Luknárovou. „Táto myšlienka sa mi nepáči, teraz nie je na experimenty čas ani priestor,“ hnevá sa otec a kouč v jednej osobe.
Sezóna vám nevyšla. Kde vidíte hlavné príčiny?
Bola to typická sezóna pretekára prechádzajúceho z juniorskej do seniorskej kategórie. Maturita, prijímacie pohovory na vysokú školu a do toho interná olympijská kvalifikácia zohrali svoje, keďže sa krížili rôzne športové i životné povinnosti. Soni na základe minuloročnej solídnej sezóny – tri medaily z MSJ a MEJ, tretie miesto v pretekoch SP a k tomu finále seniorských MS – zväz skrátil rozpočet na tento dôležitý rok. Celkovo sme v sezóne absolvovali oveľa menej štartov ako sme boli zvyknutí a to bola zrejme chyba.
Prečo vám znížili rozpočet?
Neviem, nedostali sme vysvetlenie a neprebehla ani diskusia.
Akú veľkú rolu podľa vás zohral mladý vek nielen vašej dcéry, ale aj jej reprezentačných kolegýň?
Vekový priemer Sloveniek v C1Ž je len niečo nad 18 rokov. Najlepšia dvadsiatka v K1 žien aj mužov ho má okolo tridsiatky. Výnimočná slovenská kategória C1M – všetci už majú po tridsiatke.
Po MS v Seu sa objavili správy, že kategóriu C1Ž budú centralizovať. Je to výsledok diskusie alebo nariadenie?
Túto informáciu som sa dozvedel z médií. Komunikácia s vedením reprezentácie je počas celého roka nulová. Stretneme sa len na pretekoch. Odborná diskusia neexistuje. Naša kategória nemá zastúpenie ani v trénerskej rade. Nemáme teda dosah na plánovanie a tvorbu stratégií či nominačných kritérií. Všetko sa dozvedáme len dodatočne, bez možnosti vyjadriť sa. Celé sa to zbytočne nafukuje. Vedenie by v tomto čase malo byť vo svojich vyjadreniach zdržanlivejšie a najmä profesionálnejšie.
Foto: SITA, Jana Birošová
V čom sú najväčšie negatíva centralizovania prípravy?
Model centralizácie už z podstaty nášho športu nie je možný. Sme individuálny šport. Doteraz sa najlepšie výsledky dosiahli modelom tzv. mikrotímov. Ako jediný zatiaľ priniesol medaily. Udivujú ma schizofrenické vyjadrenia vedenia Slovenskej kanoistiky.
Čo tým myslíte?
Doteraz sa vedenie dlhoročne chválilo funkčnosťou tohto modelu, ktorý zrazu chce od základu meniť. Teraz na to nie je čas ani priestor. Soňa nevzišla zo žiadneho zväzového systémového projektu.
A čo geografická poloha? Všetky tri dievčatá sú z iných kútov Slovenska…
Každé z dievčat má silné aj slabé stránky. My sa určite vrátime k nášmu zaužívanému modelu prípravy, ktorý nám priniesol v minulosti výkonnosť a cenné kovy. Úlohou zväzu by malo byť teraz všetkým trom dievčatám zabezpečiť maximálne podmienky a pokoj v nadchádzajúcej príprave. Nemali by ich pred ME v Londýne zaťažovať ďalšími nezmyslami.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Zväz však argumentuje tým, že sa dievčatá môžu vzájomne potiahnuť. Vy s tým nesúhlasíte?
Ženy potrebujú tréningovú konkurenciu s mužmi a nie medzi sebou. To je jediná cesta. Ako reálnu možnosť vidím len pripadnú spoločnú účasť na tréningových pobytoch v Londýne v prípade, že bude hradená zväzom.
Je to konečné rozhodnutie Slovenskej kanoistiky alebo sa dá nejako ešte zvrátiť?
Ešte o tom budeme diskutovať. Môže sa však stať, že do nejakej rozpravy ani nebudeme pozvaní. Každý takýto zámer by malo vedenie reprezentácie najprv prediskutovať s nami a nie ho len tak bezhlavo prezentovať v médiách. Inak stráca zväz na vážnosti.