Urobil však drobné chyby a v najtesnejšej vodnoslalomárskej disciplíne skončil piaty. Odvtedy márne hľadá formu spred troch rokov. „Nedarí sa mi pravidelne ukazovať moje najlepšie jazdy. Vždy urobím hlúposti, kvôli ktorým som smutný. Verím, že ich eliminujem,“ nádejal sa líder slovenskej internej kvalifikácie v kajaku Jakub Grigar pred odletom na majstrovstvá sveta do Seu d'Urgell (25. – 29. septembra).
Keď príde reč na Seu d'Urgell, hovoria slalomári v superlatívoch. Aj vám sa tam páči?
Sú tam hory, pekný kanál. Prostredie je skvelé, voda tiež. Pri kanáli je park, kde si ľudia chodia posedieť. Krásne je aj mesto. Rád sa tam vraciam.
Aj preto, že ste tam zaznamenali prvý veľký úspech?
Áno. Mám krásne spomienky. Bol to skvelý pocit. Sú to tri roky, takže ešte stále mám na to živé spomienky. Obsadil som druhú priečku v pretekoch Svetového pohára. Nikdy nezabudnem, že premiéra na pódiu prišla práve v Seu.
Alexander Slafkovský prezradil, že tamojší kanál je podobný vášmu domácemu v Liptovskom Mikuláši. Čím je špecifický?
Áno, je to tak. Sedí mi tamojšia voda, mám to tam rád. Verím, že to pre mňa bude drobná výhoda.
Odleteli ste skôr. Budete mať čas aj na nejaké aktivity mimo vodného slalomu?
Budem sa snažiť šetriť energiu a ladiť formu na svetový šampionát. Nechcem riskovať nejaké zranenie. Skôr budem v hoteli oddychovať a regenerovať.
Ale Slafkovský tvrdil, že vzal výstroj a možno spolu absolvujete aj nejaké lezenie…
Ach…áno, je to možné (smiech).
Po ostatných dvoch pretekoch ste lídrom slovenskej internej kvalifikácie. Ste spokojný?
Od toho mám ďaleko. V Markkleebergu mi to nevyšlo. V tréningu som jazdil dobre. Čakal som, že predvediem v pretekoch lepší výkon. Robil som však školácke chyby. Plašil som sa. Bola to lekcia, za ktorú som vďačný.
Prečo?
Ukázala mi, z čoho chyby plynuli. Snažil som sa z toho v Prahe poučiť. Podarilo sa. Celý týždeň mi jazdenie v Tróji išlo a podľa toho to aj vyzeralo. Bol som veľmi blízko finále. Verím, že sa ho v Seu dočkám. Je tam pokojnejšia voda ako v Prahe.
Foto: SITA, Brano Bibel
Aj ľstivejšia?
Určite, viac potrestá chyby. V Tróji máte priestor na to, aby ste manko dobehli. Stále sa tam niečo deje. V Seu sa v podstate ide rovno. Niekedy aj tridsať či štyridsať metrov. Je to skôr o rýchlosti a sile ako o technike a uhýbaniu sa.
Očakávate tesné preteky?
Pamätám si, že strata jednej sekundy ma zosunula o dvadsať miest. Pokojne sa to môže stať aj teraz.
Sledovali ste, ako sa vám darí v internej kvalifikácii?
Úprimne – vôbec som to nesledoval. Snažím sa na to nemyslieť. V každých pretekoch musíte ísť naplno a neriešiť, kto je prvý a aký je rozdiel. Neriešil som to. Moja babka mi však prezradila, ako na tom som.
Je vaša pozícia motiváciou zopakovať si olympijský zážitok z Ria de Janeiro spred troch rokov?
Určite. Myšlienka na olympiádu by ma však možno brzdila vo výkone. Preto ju nateraz z hlavy vytesním.
Dá sa to?
Je dôležité, aby sa mi to podarilo. Hlava je často rozdielom medzi úspechom a zlyhaním.
Aké umiestnenie v Seu by vás potešilo?
Rád by som ukončil čakanie na finále. Už niekoľko rokov sa mi nedarí pravidelne ukazovať najlepšie jazdy. Vždy urobím hlúposti, kvôli ktorým som smutný. Verím, že ich eliminujem. A zajazdím jazdu, s ktorou budem spokojný.