Päťnásobní majstri sveta a sedemkrát zlatí z majstrovstiev Európy, patrili k dlhoročným a najúspešnejším slovenským reprezentantom na divokej vode.
V olympijskej histórii sú jediní súrodenci na svete, ktorí v individuálnej súťaži – deblkanoe C2 – získali zlaté medaily na troch za sebou nasledujúcich olympijských hrách: v Sydney 2000, v Aténach 2004 a v Pekingu 2008. Trikrát za sebou sa stali aj majstrami sveta (2007, 2009, 2010) a majstrami Európy (1998, 2000, 2002), čo ich radí medzi najúspešnejších vodných slalomárov v histórii.
Peter a Pavol Hochschornerovci sa narodili 7. septembra 1979 v Bratislave. K vode a pádlu mali blízko už do útleho detstva. Vodáckemu športu sa totiž venovali nielen ich rodičia Peter a Gabriela Hochschornerovci, ale aj staršia setra Eva, niekoľko rokov členka slovenskej reprezentácie v rýchlostnej kanoistike a neskôr raftingu.
Dvojičky začínali individuálne na hladkej vode, zjazdu na divokej sa začali venovať až o niečo neskôr. Keď si sadli do spoločnej lode musel sa Pavol naučiť pádlovať na druhú ruku, pretože v deblkanoe každý zaberá na opačnú stranu. Pavol sedí v deblkanoe na pozícii „háčika“ a Peter na poste „zadáka“.
Vodnému slalomu či zjazdu na divokej vode úplne prepadli potom, ako ich rovesník, vtedy len 17-ročný Michal Martikán, vyhral v roku 1996 v Atlante olympijské zlato v kategórii C1. Krátko na to otvorili v bratislavskom Čunove aj moderný areál vodného slalomu a kariéra bratov Hochschornerovcov sa pod trénerským vedením ich otca rozbehla naplno.
Foto: Ivan Majerský
Nasledujúce dva roky sa ešte paralelne venovali aj slalomu a zjazdu, pričom v zjazde boli v hliadkach trikrát v C2 majstrami sveta aj Európy. No s blížiacou sa olympiádou v Sydney sa sústredili len na slalom.
Na olympiádu do Sydney v roku 2000 prišli ako víťazi Svetového pohára a majstri Európy. Svoju kvalitu potvrdili aj v olympijskom kanáli a ako 20-roční získali svoje prvé olympijské zlato.
Po olympijskom triumfe prestúpili zo Slávie UK Bratislava do Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR a ich klubom sa stal ŠKP Bratislava.
V roku 2002 „Hochšíci“ vyhrali majstrovstvá sveta a svoju slalomársku dominanciu v C2 potvrdili aj na olympiáde v Aténach v roku 2004, kde suverénne obhájili zlato, hoci takmer zmeškali štart.
Do klubu nesmrteľných sa zapísali o štyri roky neskôr na olympijských hrách v Pekingu. Presne 15. augusta 2008 si vypádlovali tretie olympijské zlato v rade. Zároveň to bol deň, kedy Slovensko získalo dve zlaté medaile, pretože o niekoľko minút neskôr v K1 triumfovala aj Elena Kaliská.
„Ja si všetky tri medaily z OH cením rovnako. Každá mala svoje špecifiká. Na prvej olympiáde sme sa ešte iba orientovali, nevedeli sme čo a ako. Na druhej už bola trochu aj nervozita, veď sme obhajovali zlato. Na tretej sme už vedeli, že môžme dosiahnuť niečo unikátne a podarilo sa nám to,“ popísal Pavol Hochschorner olympijské úspechy pre TASR.
Jeho brat Peter si tiež váži výsledky spod piatich kruhov, nezabúda však ani na výnimočné výkony na MS: „Jasné, že každý si najviac cení olympiádu, ale pre mňa boli dôležité aj šampionáty. Tam totiž bola vždy najväčšia konkurencia, kým na OH bola oklieštená konkurencia. Každý úspech je pre mňa dôležitý, aj ME, tieto medaily potvrdzovali našu výkonnosť.“
Olympijské múzeum v Lausanne Hochschornerovcov po OH v Pekingu požiadalo, aby im ako prví slovenskí športovci vôbec venovali nejaké predmety. Bratia poslali časti svojho výstroja zo všetkých troch olympiád, na ktorých zvíťazili.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
V roku 2009 uviedli dvojičky do Siene slávy športov na divokej vode v americkom Bretton Woods. V tom istom roku získali aj titul Športovec roka v novinárskej ankete. Druhý primát kráľov slovenského športu im novinári prisúdili v roku 2011, keď vyhrali všetky najdôležitejšie súťaže – majstrovstvá sveta, Európy, seriál Svetového pohára i predolympijskú generálku v Lee Valley pri Londýne.
Dvojičkám však postupne vyrástla na Slovensku aj konkurencia v podobe bratrancov Ladislava a Petra Škantárovcov. O zisku miestenky na OH v Londýne v súboji s nimi Hochschornerovci rozhodli víťazstvom na majstrovstvách sveta v Čunove.
Po olympiáde v Londýne však neskrývali sklamanie zo zisku „iba“ bronzových kovov. Podľa ich slov sa im finálová jazda v Londýne išla najhoršie. Jednému z nich – Petrovi – sa bronzová medaila po návrate domov dokonca rozpadla. „Každá prehra, ale Londýn nás mrzí asi najviac. Chceli sme vybojovať zlato, ale nevyšlo to. Na ostatné víťazstvá sa rýchlo zabúda,“ dodal Pavol Hochschorner.
Foto: Ľuboš Pilc
Na piatu olympiádu do Ria de Janeiro Hochschornerovci v roku 2016 necestovali. Olympijskú miestenku si totiž po zisku titulu na majstrovstvách Európy v Liptovskom Mikuláši vybojovali bratranci Škantárovci. Tí si z pod olympijských kruhov priviezli zlato.
Aj medailová bilancia 5–3–3 bratov Hochschornerovcov z majstrovstiev sveta je unikátna. Z majstrovstiev Európy majú dokonca sedem zlatých a štyri strieborné medaile. Sú tiež desaťnásobní celkoví víťazi Svetového pohára.
Po vyradení slalomárskej disciplíny C2 z olympijského programu a po následnom nezaradení tejto disciplíny do programu Svetového pohára a majstrovstiev sveta, sa „Hochšíci“ od roku 2018 venujú vodnému zjazdu.
Peter a Pavol Hochschornerovci absolvovali Stredné odborné učilište pôšt a telekomunikácii v Bratislave. Neďaleko od areálu vodných športov v Čunove si postavili vedľa seba domy.
Vzrastom vyšší Peter získal prvú trénerskú triedu na FTVŠ UK v Bratislave. Obľubuje windsurfing, motorové člny a automobilové veterány. Nižší Pavol zase rád hrá hokej a lyžuje.
V roku 2010 udelil prezident Ivan Gašparovič Pavlovi a Petrovi Hochschornerovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.