Skvelý bežec dosiahol množstvo úspechov a osemkrát utvoril na rôznych tratiach svetový rekord. V histórii kráľovnej športu je jeho meno navždy zapísané parádnym výkonom. Pred 40 rokmi v tom čase len 22-ročný britský atlét zo Sheffieldu ohromil športový svet a v priebehu 41 dní utvoril tri fantastické svetové rekordy v behoch na 800 m, 1500 m a 1 míľu.
Predtým, ako sa v roku 2015 stal predsedom Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF), šéfoval aj organizačnému výboru olympijských hier v Londýne 2012. Významný športovec, funkcionár, diplomat i politik poskytol Pravde rozhovor.
Pán Coe, v Prahe, kde ste sa nedávno zúčastnili na kongrese Európskej atletickej asociácie, sa v roku 1978 začínala vaša veľká športová kariéra na otvorenej dráhe – na ME na Strahove ste v behu na 800 m vybojovali bronzovú medailu. Ako si spomínate na vaše prvé veľké finále?
To boli skvelé časy! Vždy si na ten týždeň veľmi rád spomínam. Keď ma vlani v máji pozval prezident Run Czech, Carlo Capalbo, na 24. ročník Pražského maratónu ako hosťa, rád som prijal jeho pozvanie. Spolu sme zašli aj na štadión Evžena Rošického, kde sme si zaspomínali na staré dobré atletické časy. Uplynulo štyridsať rokov odvtedy, čo som získal svoju prvú európsku medailu. Ten čas veru letí…(úsmev)
Foto: SITA/AP, Chris Radburn
Na váš bronzový finiš si spomínam, ako študentka a atlétka som vtedy bola v hľadisku…
Naozaj ste tam boli? To ma teší, že ste sa venovali atletike, je dobré, že máme osobné spomienky na tento veľmi vydarený šampionát. V tom období som bol ešte tiež študentom – na Laughborough University. Ale okrem bronzovej medaily mám aj ďalší nezabudnuteľný zážitok na Prahu.
Prezradíte ho?
Samozrejme… Mal som možnosť stretnúť sa s Emilom Zátopkom a jeho manželkou Danou. Boli úžasní! Výborne sme sa porozprávali.
Emil Zátopek ako jediný v histórii získal na jedných OH – v Helsinkách 1952 – tri zlaté medaily v behu na 5-tisíc, 10-tisíc metrov a v maratóne. Aj vy máte jeden unikátny rekord z leta 1979. Pred 40 rokmi ste za 41 dní utvorili tri svetové rekordy v troch disciplínach na stredných tratiach…
Emilove tri zlaté na jednej olympiáde vo vytrvalostných disciplínach bol naozaj výnimočný výkon. Ja som utvoril rekordy na 800 a 1500 metrov a na jednu míľu. Bolo to nečakané. Aj pre mňa. Len niekoľko týždňov pred mojím prvým svetovým rekordom na 800 m som totiž dokončil štúdium na univerzite a pred skúškami som netrénoval až tak tvrdo. Večer predtým, než som odletel do Nórska, som však vravel môjmu otcovi, ktorý bol aj mojím trénerom, že na tej dráhe v Osle sa mi vždy behalo výborne. A keďže som teraz rýchlejší, než som si pôvodne myslel, asi zase zabehnem nejaký dobrý čas.
Ako zareagoval?
Poradil mi, aby som bežal voľne, s uvoľnenou mysľou. Ale pokiaľ to pôjde, naplno. A keby mi to po 700 metroch nevychádzalo a nemal by som už silu na finiš, tak aspoň budeme vedieť, na čom máme pracovať zvyšok sezóny.
Lenže síl ste mali dosť a výkonom 1:42:33 ste na osemstovke utvorili váš prvý svetový rekord, o vyše sekundu ste prekonali dva roky starý rekord legendárneho Alberta Juantorenu z Kuby…
Ako som sa už zmienil, milo ma prekvapilo, že aj po 700 metroch som mal ešte sily na finiš. Ale s tým, že prekonám Albertov čas, som naozaj nepočítal.
Aký bol otcov komentár?
Po pretekoch som sa mu nemohol dovolať… Povedzte mu, že syn utvoril práve svetový rekord na osemstovke, poprosil som jeho sekretárku. Keď som sa potom vrátil domov, samozrejme, otec mal z môjho výkonu tiež veľkú radosť, takisto to nečakal. A viete, čo mi ešte povedal? Začal ma presviedčať, aby som sa o desať dní vrátil späť do Osla, kde 17. júla boli na programe preteky na 1 míľu (1609,344 m – pozn. red.), takzvaná Golden Miles. Chcel, aby som si vyskúšal aj túto disciplínu, keď sa mi tak dobre behá.
Vy ste na tieto preteky nechceli cestovať?
Váhal som, s míľou som mal len málo skúseností, predtým som ju bežal iba dvakrát. Navyše, na tejto trati ma čakala veľmi silná konkurencia, na čele s olympijským víťazom a svetovým rekordérom Johnom Walkerom z Nového Zélandu. A medzi štartujúcimi boli aj dvaja vynikajúci Američania, Steve Scott a Craig Masback. A tiež európsky rekordér, Nemec Thomas Wessinghage.
Foto: SITA/AP, Dieter Endlicher
Ale otec vás napokon presvedčil. Čo zabralo?
Zdôrazňoval mi stále, že mám na to formu, aby som aj tieto preteky vyhral. Rozhodol sa, že jeho obchody doma počkajú a odletel so mnou do nórskeho hlavného mesta. Vedel som, že som v pohode. Už v dejisku podujatia, pár hodín pred naším odchodom na štadión, otec, ktorý pred pretekmi nikdy nebol zhovorčivý, sucho skonštatoval: Dnes večer môžeš zvíťaziť. Viem to, odvetil som mu rovnako stručne. Ale na svetový rekord ani jeden z nás vôbec nepomyslel.
Zrodila sa senzácia. Utvorili ste rekord časom 3:48:95 a prekonali Johna Walkera, ktorého najlepší výkon vydržal takmer štyri roky…
Boli sme nevýslovne šťastní. Ale spomínam si, že otcove prvé slova boli: Prečo si spomalil na posledných dvadsiatich metroch…?
A potom prišiel 15. augusta 1979 a aj tretí rekord na trati 1500 metrov na slávnom mítingu Weltkasse v Zürichu. Plánovali ste ho vopred?
Krátko po mojom druhom triumfe v Osle, som doma v Británii na jednej oslave stretol uznávaného atletického štatistika Stana Greenberga, ktorý mi povedal: Môžeš dokázať, čo sa ešte nikomu nepodarilo a utvoriť tri svetové rekordy za sebou. Inšpiroval ma. Vždy bolo mojím snom štartovať na tomto významnom podujatí vo Švajčiarsku. Uvítal som skvelú príležitosť a začal som sa pripravovať na zürišské preteky.
Aj organizátori Weltklasse si akiste uvedomovali, že existuje šanca na výnimočný výkon a utvorenie tretieho svetového rekordu za sebou…
Áno, utvorili mi skvelé podmienky. Tešil som sa na tieto preteky.
Časom 3:32:03 ste zabehli fantastický svetový rekord a prekonali ste päť rokov starý výkon Filberta Bayiho z Tanzánie…
Zažil som ďalšu obrovskú radosť. Zároveň som si hneď uvedomil, že práve som urobil zo seba jasného favorita pred OH 1980 v Moskve… Po mojom návrate domov mi to potvrdil aj otec.
V Moskve ste túto úlohu zvládli, získali zlato i striebro a o štyri roky neskôr ste na OH oslavovali rovnaký triumf. Po skončení bohatej a úspešnej kariéry ste sa venovali športovej diplomacii a funkcionárskej práci. Štyri roky stojíte na čele IAAF. Aké sú v súčasnosti hlavné ciele svetovej atletickej organizácie?
Naďalej pokračujeme v boji proti dopingu na celom svete. Tiež sa usilujeme o užšiu spoluprácu medzi IAAF a Európskou atletickou asociáciou EAA. Nedávny pražský kongres európskej atletiky bol skvelý a veľmi ma teší, že delegáti 50 členských krajín za jej predsedu opäť zvolili Sveina Arne Hansena. Za uplynulé štyri roky vykonal so svojím tímom vynikajúcu prácu. Mám takisto radosť, že jedným z jeho troch zástupcov sa stal Libor Varhaník, predseda Českého atletického zväzu.
Foto: SITA/AP, Ben Birchall
Máte stále mimoriadne nabitý program. Zostáva vám čas aj na behanie?
Behanie som vždy miloval a stále ho milujem. Aj keď mám naozaj množstvo povinností, nájdem si naň vždy čas.
Dana Zátopková o Sebastianovi Coeovi
Olympijská šampiónka v hode oštepom Dana Zátopková má 96 rokov. Potešilo ju, že si na ňu spomenul šéf svetovej atletiky, ktorý ju nechal pozdravovať. "So Sebastianom Coeom sme sa viackrát osobne stretli, v jednom prípade aj na majstrovstvách sveta v Edmontone 2001, kde som bola ako hosť. Bol to vynikajúci bežec a obdivujem ho, že sa ujal takej mimoriadne významnej a zodpovednej funkcie, akou je post šéfa svetovej atletiky. Obzvlášť v dnešnej dobe to nie je žiadna zábava. Ale on už všetkým ukázal a aj naďalej ukazuje, že rôzne problémy dokáže správne riešiť. Mám radosť, že práve on zastáva tento post. Želám mu v tejto práci veľa úspechov.“