Neplatí to však pre všetky športové odvetvia. Pre niektoré medzinárodné športové federácie nie je nový európsky projekt dostatočne atraktívny alebo ho dokonca vnímajú ako nevítanú konkurenciu vlastným kontinentálnym šampionátom.
Chýba plávanie a tradičná atletika
Pred Európskym olympijským výborom (EOC) stojí náročná úloha – nájsť spoločnú reč s federáciami, ktoré zastupujú najatraktívnejšie športy. Atletiku a plávanie.
Plavci v Minsku chýbajú a ani pre špičkových atlétov nie je podujatie atraktívne. Disciplíny v systéme DNA založené na netradičných dueloch či miešaných štafetách im nie sú blízke.
„Niektoré detaily sú pre divákov zaujímavé a atraktívne, ale všetci máme radšej atletiku orientovanú na výkony, nie nejaké body,“ vraví šprintér Ján Volko.
„Považujem za veľkú škodu, že formát atletických súťaží je odlišný od tradičnej atletiky. A ešte smutnejšie je, že chýba plávanie. Ale verím, že EOC sa v budúcnosti s oboma dohodne. Ak medzinárodné federácie uvidia, že formát Európskych hier má budúcnosť, azda zmenia prístup,“ naznačuje vedúci slovenskej výpravy v Minsku Roman Buček.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
Verí, že plávanie sa do programu vráti a atletika vezme svoju súťaž tiež prestížnejšie a vážnejšie.
„Viem, že s plavcami sa veľmi intenzívne rokovalo, ale zatiaľ nenašli obe strany prienik záujmov. Pre väčšinu športov sú Hry vrcholným podujatím a pomáhajú v propagácii toho-ktorého športu. Je to dobrý projekt, len treba zvoliť správnu formu a nesnažiť sa konkurovať olympijským hrám,“ vysvetľuje Buček.
Podujatie potrebuje väčšiu medializáciu
Okrem atletických a plaveckých hviezd, ktoré sú vždy najväčším ťahákom olympiád, chýbajú na Európskych hrách aj kolektívne športy. Zastupujú ich len plážový futbal a basketbal 3 na 3. „Kolektívne športy majú svoje špecifiká a sú vždy korením veľkých podujatí. Záujem o ne je neporovnateľne vyšší. Preto všetkým chýbajú. Je na EOC, aby ich na podujatie dotiahli,“ tvrdí Buček.
Na podmienky v Minsku – či už ide o športoviská, vzdialenosti a často i atmosféru – sa športovci nemôžu sťažovať. Horšie je to s propagáciou. Práve tu sa výrazne podpisuje chýbajúca tradícia podujatia.
„Podujatie zatiaľ rozhodne nemá pozornosť, akú by si chcelo získať. Ale ani európske šampionáty v jednotlivých športoch nie sú až tak v centre pozornosti. Pomôcť by malo, že sa všetko deje na jednom mieste a v jednom čase. Sledovanosť bude logicky vyššia,“ myslí si Buček.
Veľa o budúcnosti Európskych hier napovie ich tretia edícia v Krakove. Podujatie naberie výrazne „európskejší“ charakter.
„Nemožno prehliadať, že v Azerbajdžane naliala vláda do Európskych hier obrovské peniaze a aj v Minsku je podpora štátu neporovnateľná s tým, čo môžu ponúknuť krajiny viac na západe. Národné a ekonomické špecifiká sú vždy iné a im sa formát prispôsobí. Najdôležitejšie vždy je, aby sa športovci cítili na podujatí dobre,“ dodáva Buček.
Hrbatý: Cesta k prijatiu bude dlhá
Ázijské či Panamerické hry budovali svoju tradíciu desiatky rokov a v športovom kalendári majú svoje pevné miesto. Európske si musia na prijatie nejaký čas počkať.
Foto: TASR, Michal Svítok
„Chce to čas, tvrdú prácu, množstvo vylepšení a kompromisov. Na Európske hry si športovci postupne zvyknú. Výnimočnú atmosféru im dodáva štvorročná periodicita. Keď sa v niektorom športe dajú vybojovať aj olympijské miestenky – ako napríklad v stolnom tenise – je to bonus, ktorý priláka naozaj všetkých najlepších z konkrétneho športu,“ tvrdí Dominik Hrbatý, ktorý prišiel do Minska ako zástupca Slovenskej asociácie olympionikov.
Je presvedčený, že Hry majú budúcnosť. Len im treba nájsť správny formát.
„Je to najmä o tom, čo dokážu organizátori športovcom ponúknuť. EOC hľadá vyhovujúci systém. Treba vyskúšať, čo je dobré a zaujímavé pre športovcov aj divákov. Mňa napríklad upútal basketbal 3 na 3. Páčil sa mi viac než bežný. Takže je to najmä o hľadaní. Päť alebo šesť ročníkov bude trvať, kým sa určí, čo má potenciál a čo nie. Kam sa im podarí dotiahnuť najlepšch športovcov,“ myslí si Hrbatý.
TV Pravda: Slávna Tour de France sa blíži. Peter Sagan je pred jej štartom na správnej ceste, tvrdí v ďalšej časti relácie Týždeň v športe bývalý slovenský cyklista Peter Velits: