Od šiat sa presunula do telocvične. Robí sambo a túži po MMA

Sylvia Reviláková má rada fitnes, literatúru i beh, ale najlepšie vyžitie našla v kontaktných športoch, ktorým sa venuje stále viac.

„Milujem rýchlosť, vždy som túžila boxovať. Nepozerám tenis, futbal ani hokej, iné športy ma nikdy nelákali,“ priznáva jediná slovenská zástupkyňa v sambe v Minsku.

Rada sa učí nové veci

K sambu sa dostala vo fitnescentre, kde pracuje ako osobná trénerka. Len pred dvoma rokmi.

„Boxovala som a vedľa učil ruský tréner sambo. Zaujali ma červeno-modré bundy a helmy. Hneď som sa rozhodla vyskúšať si to. Venujem sa aj hand to hand fightingu, pred mesiacom sme boli na majstrovstvách sveta v Petrohrade. V ňom sa bojuje viac v postoji,“ prezrádza 43-ročná rodáčka z Bardejova, dlhodobo žijúca v Prahe.

Čím jej sambo učarovalo?

„Rada sa učím nové veci, skúšam nepoznané. Bavia ma najmä úchopy. Sambo je vlastne bojový šport podobný džudu, ale má v sebe aj prvky zápasenia. Okrem úchopov sa v ňom bojuje v postoji aj na zemi. Súpera potrebujete hodiť na chrbát a urobiť mu nejakú páku na nohu alebo ruku. Súboj trvá päť minút,“ približuje.

V bojovom umení, ktoré je rozšírené najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, je stále ešte len nováčik. Predstavila sa na troch menších medzinárodných súťažiach v Prahe a v Minsku zažije veľkú premiéru na významnom podujatí.

„Na turnajoch sa mi darilo, skončila som dvakrát druhá a raz tretia,“ pochvaľuje si. „V Čechách je sambo celkom rozšírené, venuje sa mu dosť ľudí. Na Slovensku neviem o nikom,“ poznamená.

Cieľom je MMA

Šport si ju v predošlých rokoch podmanil. Zmenila robotu, aby bola viac v telocvični a užíva si nové výzvy.

„Robila som s dámskym oblečením, v požičovni spoločenských a svadobných šiat. Dovtedy som vôbec nešportovala, maximálne nejaký beh. Ani do fitka som príliš nechodila. No mamin brat boxoval, takže som to mala asi v krvi,“ naznačuje.

Keď myslíte, že vás už nemá čím prekvapiť, prezradí, že si túži vyskúšať aj momentálne vo svete veľmi populárne MMA.

„Mám rada adrenalín, stále aj boxujem a sambo sa mi v MMA zíde. Mám v pláne nájsť si trénera na MMA a vyskúšam to. Na veku vôbec nezáleží. Dôležité je, ako sa cítite fyzicky. Posledné roky športujem veľmi intenzívne, zväčša trénujem dvojfázovo,“ tvrdí.

Jej motto? „Vek je len nedostatok pohybu,“ jasne naznačuje, ako sa cíti a že to s bojovými umeniami myslí vážne.

Keďže žije a pôsobí v Prahe, ostatných slovenských športovcov na Európskych hrách pred odletom do Minska vôbec nepoznala. Len niektoré mená.

„Postupne sa s nimi zoznamujem. Veľmi sa na celé podujatie teším a určite sa pôjdem pozrieť aj na iné športy, s ktorými som doteraz nemala žiadnu skúsenosť. A všetkým našim športovcom budem fandiť,“ usmeje sa. V Minsku sa na žinenke predstaví už v nedeľu.