Posledná Československá spartakiáda sa uskutočnila v roku 1985. Nasledujúcu, v poradí siedmu, ktorá mala vyvrcholiť v roku 1990, ovplyvnili politické a spoločenské zmeny v bývalom Československu.
Hoci sa nácvik uskutočnil na celom území niekdajšej federácie, skladby boli pripravené a zorganizovali aj viaceré okresné prehliadky, napokon sa vyvrcholenie na Strahove nekonalo. Finále presunuli len na podstatne menší Štadión Evžena Rosického, niektoré kategórie z programu vypustili a podujatie sa konalo pod názvom Pražské športové hry 1990.
Slovenskí cvičenci sa v takom zastúpení a podľa kľúča, ako tomu bolo v minulosti, nezúčastnili, ale v niektorých skladbách sa objavili – ako jednotlivci či malé skupinky.
Na tento fakt upozornil aj František Solár zo Starej Ľubovne. Jeho skupina 24 žiakov z Novej Ľubovne si v Prahe zacvičila. „Mali sme česť vystupovať úplne vpredu pred hlavnou tribúnou v skladbe starších žiakov. Spartakiádu som navštívil ako vojak v roku 1975 a ako okresný vedúci skladby starších žiakov v rokoch 1980 a 1985. Podľa môjho názoru cvičenci i učitelia to nebrali ako politickú povinnosť, ale ako súčasť života školy,“ zaspomínal si.
Spartakiád sa zastal. „Možnosť byť v Prahe a užiť si všetko, čo bolo deťom ponúkané i úprimné priateľstvá obyčajných ľudí k nám Slovákom, zostali zapísané v spomienkach priamych účastníkov hromadných vystúpení. Kritizujú tí, ktorí s telovýchovou a pravidelnou športovou činnosťou mládeže nemali a nemajú nič spoločné.“
Vladimír Holčík, starosta Sokolskej únie Slovenska, pripomenul, že tradícia hromadných cvičení sa udržala aj na Slovensku. Na minuloročný úspešný XVI. všesokolský zlet v Prahe nacvičovali aj slovenskí členovia, dovedna 400 mužov i žien.
„Vystúpili v dvoch skladbách. Azda najúspešnejšia na júlovom zlete bola skladba Spolu, charakterizovala česko-slovenskú vzájomnosť a cvičili ju muži i ženy z oboch republík. Skladba Borci bola klasickou mužskou skladbou, ktorú v Eden Aréne zacvičilo asi 800 mužov nielen z Čiech a Slovenska, ale aj z Rakúska, Švajčiarska, USA, Kanady. Všade vo svete, kde Česi a Slováci žijú, existuje Sokol ako organizácia, ktorá združuje našich emigrantov na základe silnej spolupatričnosti.“
Zdôraznil, že aj na Slovensku má Sokolská únia svoje telocvičné jednoty a ich členovia sa radi, bez nátlaku zúčastňujú na Všesokolských zletoch. „A nielen v Prahe, naša generácia sokolov cvičila napríklad na zlete v Paríži, Toronte, Viedni… Mimochodom, čoskoro budeme v bratislavskom Sokole oslavovať 100 rokov jeho existencie.“
Problém vidí v chýbajúcej morálnej a finančnej podpore zo strany štátu. Na výzvu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu žiadal Sokol príspevok na nácvik a týždňovú účasť v Prahe 25-tisíc eur.
„Podpora bola nulová. Hoci o to žiadame raz za šesť rokov. Rozumie tomu niekto? A to nezávidíme napríklad športovcom v pretláčaní rukou, že dostali 43-tisíc eur alebo športoví kynológovia 6 700 eur. Na Všesokolskom zlete v Prahe vystúpilo asi 20-tisíc cvičencov, bol ukážkou sily celosvetového sokolského hnutia, dôkazom jeho už viac ako 150-ročného zdravého smerovania a česko – slovenskej vzájomnosti. A tak to ostane, či sa to politikom na Slovensku páči alebo nie,“ uviedol Vladimír Holčík.