Boli však aj také, ktoré neušli pozornosti zahraničným médiám a nevrhajú na slovenský šport najlepšie svetlo. Vybrali sme pre vás päť najsilnejších športových momentov v uplynulom roku.
Splnený sen so slovenskou vlajkou
Najväčšiu pozornosť v roku 2018 vzbudili zimné olympijské hry v Pjongčangu. Na februárový vrchol štvorročného snaženia sa chystali stovky športovcov. Medzi nimi aj 56 slovenských nádejí.
Najlepšie sa s tlakom okolností i vlastnými nemalými očakávaniami popasovala Anastasia Kuzminová. Jej tri parádne vystúpenia sa zakaždým medailovo zaleskli – dvakrát striebrom (po vytrvalostných a stíhacích pretekoch), raz zlatom (v pretekoch s hromadným štartom).
Ako jedinej biatlonistke histórie sa jej podarilo získať zlato na troch po sebe idúcich olympiádach (predtým vo Vancouvri 2010 a Soči 2014). Slovensko vďaka nej v Pjongčangu prežilo najúspešnejšiu zimnú olympiádu v ére samostatnosti.
"Nečakala som, že mi ju niekto podá. O takomto čomsi som vždy snívala – prísť do cieľa so slovenskou vlajkou v rukách. Konečne sa mi to splnilo,“ vravela nadšene v cieli pretekov s hromadným štartom.
"Nešla som na štart s tým, že získam zlato. Vedela som, že keď budem tvrdo pracovať, výsledok sa dostaví. Teší ma, že som potvrdila, že aj žena s deťmi sa môže vrátiť do profesionálneho športu a byť úspešná,“ doplnila.
Foto: SITA/AP, Michel Spingler
Sagan deprimoval konkurenciu
<A>Je to športovec, ktorého nám závidia na celom svete. Vlani tento status hviezdy svetových rozmerov Peter Sagan opäť potvrdil. Po počiatočných problémoch na pretekoch Okolo Flámska a Miláno-San Remo sa mu to podarilo vo veľkolepom štýle.
Jeho únik necelých 60 kilometrov pred cieľom na legendárnych pretekoch Paríž-Roubaix so šťastným koncom na staručkom velodróme najkrajšie symbolizuje rok, ktorý za sebou Sagan má. Veľká konkurencia ho strážila ako oko v hlave. Aj tak jej utiekol. Špinavý a unavený získal svoj prvý veľký triumf v sezóne.
"Je to úžasné. Som šťastný aj unavený. Som rád, že som sa vyhol pádom, defektom či iným technickým problémom, ktoré ma pripravili o lepšie výsledky v minulých ročníkoch,“ povedal v cieli.
Neúspešný hon na Sagana pokračoval aj na Tour de France. Po troch etapových víťazstvách a už nedostihnuteľnom náskoku v čele bodovacej súťaže prišiel šok. V 17. etape spadol a na bicykel si opäť sadol s krvavými ranami a v roztrhanom drese. Etapu i ďalšie nasledujúce dokončil vo veľkých bolestiach. Ani tie rodáka zo Žiliny nezastavili na ceste za šiestym zeleným dresom na Tour de France.
Koniec najúspešnejšieho trénera
Slovenská futbalová reprezentácia si po žrebe premiérového ročníka Ligy národov mädlila ruky. Z jej kabíny sa ozývali hlasy o postupe do elitnej Ligy A. V skupine s Ukrajinou a Českom bola miernym favoritom. Ale len na papieri. Tri zo štyroch zápasov sa skončili výkonnostným fiaskom. Po druhom – v októbri – došlo k momentu, kedy si tréner Ján Kozák nevedel ďalej predstaviť ďalšiu spoluprácu na lavičke národného tímu.
"Večer po zápase s Českom som si ešte dvakrát pozrel, čo sa v stretnutí stalo. Zrazu som zistil, ako hráči prichádzajú zvonku. Strašne ma to bolelo. Bolo to, ako keby ma niekto opľul alebo dal facku. Chcel som, aby sa títo hráči priznali. Tréning na druhý deň bol o desiatej, stretol som sa pred ním s Martinom Škrtelom a Marekom Hamšíkom, obaja boli prekvapení. Vyskúšal som teda, či sú tí siedmi chlapi a priznajú sa,“ pokračoval.
Nestalo sa. Brankári Martin Dúbravka, Michal Šulla, obrancovia Ľubomír Šatka, Norbert Gyömbér a Milan Škriniar a stredopoliari Stanislav Lobotka a Vladimír Weiss trénerovi svoje konanie neskôr vysvetľovali rôzne. Rozhodnutie historicky najúspešnejšieho trénera slovenských futbalistov to však nezmenilo.
"Mohol som sa tváriť, že som ich nevidel, že budem čušať. A keď vyjde na povrch pravda, poviem, že som to nevidel. To však nebol môj štýl. Druhá možnosť bola, že ich všetkých vyhodím. Mohol som to urobiť? Nemohol. Sú tam štyria hráči, ktorých slovenský futbal potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Dúbravku, Škriniara, Lobotku a Weissa. Preto som sa rozhodol, že ukončím svoje pôsobenie pri reprezentácii,“ povedal Kozák.
Foto: SITA, Martin Havran
Titul, Európa, neistá budúcnosť
Prím na domácej futbalovej scéne hrala po dlhých rokoch Trnava. Jubilejný 25. ročník samostatnej futbalovej ligy ovládlo mužstvo, na ktoré by si stavili azda len skalní Spartaka. Ich miláčikovia sa vďaka najlepšej defenzíve (v 32 zápasoch inkasovali len 28 gólov) od začiatku držali na líderskej pozícii a tej sa nevzdali.
„To, že sa Trnava stala majstrom, je najväčšou senzáciou v doterajšej histórii slovenskej ligy. Verím, že si všetci pamätajú, čo hovorili pred štartom súťaže. To, že pre Trnavu bude nesmierne ťažké sa dostať do prvej šestky, že má nižšiu kvalitu ako v predchádzajúcom roku. Vtedy to bola možno pravda. Ale potom sme urobili všetci spolu neuveriteľnú prácu. Sme všetci majstri, od majiteľa po šoféra autobusu,“ hovoril po zisku titulu jeden z jeho hlavných strojcov tréner Nestor El Maestro.
S titulom najmladšieho trénera, ktorý na Slovensku získal majstrovský pohár, Spartak po sezóne opustil. Z lavičky CSKA Sofia sledoval parádny marš bývalých zverencov až do skupinovej fázy Európskej ligy. V nej dokázali zdolať bruselský Anderlecht či Fenerbahce Istanbul s Martinom Škrtelom. Hoci to na postup nestačilo, Trnavčania si hanbu neurobili.
„Som rád, že sme zdolali takého renomovaného súpera. Príjemné zakončenie roka 2018. Účinkovanie v skupinovej fáze bola pre nás obrovská škola futbalu. Stretli sme sa s hráčmi z úplne iného sveta. Možno to bol taký návod pre ostatné kluby zo Slovenska. Ukázali sme im, že sa dá hrať v Európskej lige,“ hovoril po záverečnom hvizde kapitán Boris Godál.
Zatiaľ nie je jasné, čo jemu i celému klubu prinesie budúcnosť. Po odchode majiteľa Vladimíra Poóra, trénera Radoslava Látala či ďalších kľúčových osôb je veľmi neistá.
Foto: SITA/AP, Darko Bandic
Zimné princezné
Úvod i záver každého športového roka patrí zime. Tá dáva šancu vyniknúť mnohým športovcom. Pevne sa jej chopili okrem Kuzminovej aj jej kolegyňa na biatlonových strelniciach Paulína Fialková či zjazdová lyžiarka Petra Vlhová.
Rodáčku z Čierneho Balogu Fialkovú po zmiešanej štafete v Pjongčangu ľutovala azda celá biatlonová verejnosť. Jej štyri nepresné výstrely pri prvej streľbe pretekov zahatali slovenskému tímu šancu zabojovať o umiestnenie v najlepšej desiatke.
„Neviem, čo sa stalo. Ten pocit bezradnosti… Nevedela som, čo mám urobiť. Nepadalo mi to tam. Pokazila som to celému tímu, je mi to veľmi ľúto, ospravedlňujem sa,“ plakala pred kamerou RTVS.
Najhoršie preteky zahodila za hlavu a do prebiehajúceho ročníka 2018/2019 vstúpila parádne. Momentálne je vďaka dvom druhým či dvom tretím miestam len tesne od líderskej pozície vo Svetovom pohári. V ostatných pretekoch navyše s Kuzminovou vstúpili do histórie slovenského biatlonu. V Novom Meste na Morave obsadili prvú (Kuzminová) a druhú priečku.
„Za mnou skončila Paulína a je to skvelý pocit, keď mám dobrú nasledovníčku. Ak sa rozhodnem skončiť, tak ma môže dôstojne zastúpiť,“ povedala po pretekoch Kuzminová. „Je to špeciálne, keď ste na stupni v úžasnej atmosfére, aká sa tu na štadióne vytvorila,“ doplnila Fialková.
Foto: TASR/AP, Terje Bendiksby
Podobný husársky kúsok sa podaril aj slovenským slalomárkam. Veronika Velez-Zuzulová zvíťazila pred takmer dvoma rokmi – 3. januára 2017 – v slalome Svetového pohára v Záhrebe pred druhou Petrou Vlhovou.
Liptáčka už jazdí pod drobnohľadom novej televíznej expertky Velez-Zuzulovej a pomaly ale isto prekonáva rekordy, ktoré Bratislavčanka stanovila. Vlhová sa vďaka stabilným výkonom v aktuálnej sezóne ako jediná z lyžiarok ako-tak drží fenomenálnej Mikaely Shiffrinovej.
„Stále dookola počujem Shiffrinová, Shiffrinová, ale práve to ma posúva ďalej. Keby jej nebolo, možno by z druhých miest boli víťazstvá. Na druhej strane by som však možno toľko neposúvala svoje hranice,“ povedala na margo americko-slovenského minisúboja Vlhová.
Práve ten je ozdobou Svetového pohára v alpskom lyžovaní. A aj v tomto roku akiste prinesie ďalšie zaujímavé kúsky. Nielen v podaní Vlhovej, ale aj biatlonistiek či Sagana.