Okrem mládežníckych šampionátov do 23 rokov uspel už aj medzi seniormi. Z majstrovstiev sveta i Európy má zhodne striebro zo štvorkajaka na kilometri. Zaslúžene ho vyhlásili za víťaza hlavnej kategórie v ankete Kanoista roka 2018.
„Ocenenie je pre mňa príjemné prekvapenie a zároveň výborná motivácia do ďalších rokov. Vidím, že tvrdá práca sa vypláca,“ tvrdí nádejný háčik.
Nečakali ste, že by ste po úspešnom roku mohli zvíťaziť?
Trochu som sa nad tým zamýšľal a vychádzalo mi, že by som azda aj mohol triumfovať v kategórii kajakár roka. Keď však vyhlásili Peťa Gelleho, povedal som si, že z toho už asi nič nebude. Ani som nevedel, že je ešte jedna, hlavná kategória. Pred začiatkom galavečera som absolvoval jeden rozhovor, ale taký narýchlo, že som ani nevedel, čo a či vôbec som vyhral. Preto ma ocenenie príjemne prekvapilo.
Aký bol váš rok 2018?
Jedným slovom – výborný! Po predošlej sezóne, keď sa nám nepodarilo získať na juniorských šampionátoch žiadnu medailu, sme poriadne zabrali a povedali si, že aspoň jednu urobiť musíme. Teraz ich mám šesť. To sa nedá ani opísať. Všetko vyšlo vysoko nad očakávania.
Kedy ste zažívali najväčšiu radosť?
Asi na svetovom šampionáte do 23 rokov, kde sme s káštvorkou získali titul. Celú sezónu sme určovali tempo my, ale vo finále boli dlho dlho pred nami Rusi, čo bolo náročné na psychiku. Zrýchlili sme a stále boli pred nami. Predbehli sme ich až na posledných azda desiatich metroch. V cieli sme sa tešili z medaily, ale nevedeli sme, či zo zlatej alebo striebornej (úsmev).
Dajú sa porovnať seniorské medaily s tými z mládežníckych šampionátov?
Nie, konkurencia je neporovnateľná. Medzi seniormi pribúda oveľa väčšia pozornosť médií i fanúšikov. Striebro zo sveta je skvelé, ale aj siedme miesto v olympijskej disciplíne na 500 metrov bolo dobré umiestnenie.
Nech si do lode sadnete s kýmkoľvek, dosahujete dobré výsledky, zbierate medaily. Ako je to možné?
Máme silný tím. To je základ. V kategórii do 23 rokov sme si mohli vyberať, ako bude vyzerať posádka. Medzi mužmi je konkurencia a teda aj kvalita ešte vyššia. Som rád, že sme to potvrdili.
Foto: TASR, Michal Svítok
Ktorá posádka vám pasovala najviac?
V každom zložení sa mi sedelo dobre a cítil som sa v lodi pohodlne. Navyše, vždy sme dosiahli aj výsledok. Zle je vtedy, keď si sadnete a hneď cítite, že niečo nepasuje. To sa mi našťastie nestalo. Len pri prvých pokusoch v seniorskej K4 na 1000 m som bol trochu neistý, ale rýchlo sa to zlepšovalo. Chalani mi poradili, niektoré veci som sa ich pýtal. Dohodli sme sa na taktike, sú to skúsení borci.
Čo všetko vás čaká v roku 2019?
Vždy sa sústreďujem len na to najbližšie, čo ma čaká. Sústredením v Seville sme ukončili jesennú prípravu. V pondelok ideme na Štrbské Pleso na bežky a v januári zase do Ramsau. Na jar nás zase čaká sústredenie v teple, ešte neviem kde. Dôležité budú prvé kvalifikačné preteky v máji. Treba sa v nich dobre umiestniť v singli, aby som mohol sedieť v štvorke. To je zatiaľ priorita, potom sa uvidí, čo ďalej. Pred majstrovstvami sveta však bude ešte aj druhý kvalifikáč, takže zloženie lodí sa môže meniť.
Premýšľate už aj nad Tokiom 2020?
Áno. Šancu dostať sa do lode mám. Prečo ju nevyužiť… Budem pracovať na tom, aby som bol najlepší a dostal sa do budúcoročnej posádky, ktorej úlohou je vyjazdiť miestenku na olympiádu. O pozíciu háčika sa asi pobijem s Denisom Myšákom.
Myšák, ktorý uplynulú sezónu vynechal zo zdravotných dôvodov, už má striebro z olympiády aj zlato z majstrovstiev sveta. Máte pred ním rešpekt?
Je skúsenejší ako ja. No aj ja mám svoje kvality. Nebojím sa ho (smiech). Lepší z nás by mal sedieť v olympijskej lodi.
Čaká vás najťažší rok v kariére?
Asi áno. No aj v uplynulom sme cítili tlak. Na druhom kvalifikáči sme museli potvrdiť výkonnosť v singloch, aby sme mohli ísť na majstrovstvá sveta. Nepripúšťam si, že by to na budúci rok malo byť ťažšie, mal by prísť väčší stres. Pôjdem do toho s chladnou hlavou.