Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Futbal často berieme slušným ľuďom, tvrdí funkcionárska legenda

Šport má svoje hráčske i trénerské hviezdy. Ale aj legendy medzi funkcionármi. Jednou z nich je úspešný Slovák, ktorý sa uplatnil v Prahe. Vyštudovaný právnik Alexander Károlyi (65) sa objavil v českej knihe rekordov, ktorá nedávno vyšla. Najdlhšie bez prerušenia pôsobil vo futbalovej disciplinárnej komisii (31 rokov) a najdlhšie bol aj na jej čele (21).

25.11.2018 23:50
Alexander Károlyi Foto:
Legendárna Věra Čáslavská patrila k jeho najbližším spolupracovníčkam.
debata

Už siedmy rok pracuje ako ombudsman českého športu. Tento mesiac ho Medzinárodný olympijský výbor ocenil za výnimočný prínos v oblasti športu a olympijského hnutia vysokým vyznamenaním Olympism in Action.

Do Prahy ste prišli ako stredoškolák. Doviedol vás do hlavného mesta futbal?

Prestúpil som do Slavie a popritom študoval na gymnáziu. Mal som sedemnásť. Bol som brankár a mal som, samozrejme, inú figúru ako teraz.

Vaša futbalová kariéra však netrvalo dlho…

Tri razy mi operovali meniskus, to bolo v tom čase komplikované zranenie. S futbalom som skončil, ale zostal som v Prahe študovať. Ukončil som Právnickú fakultu Karlovej Univerzity. Práve v čase štúdia sa začala rozbiehať aj moja funkcionárska drá­ha.

Vy ste už ako študent pôsobili vo federálnej futbalovej disciplinárke?

Robil som ročníkovú prácu z medzinárodného rodinného práva a mojím konzultantom bol doktor Emil Banič, v tom čase sudca najvyššieho federálneho súdu. Dozvedel som sa, že je aj podpredseda disciplinárky. Zistil, že o futbale niečo viem, že ma veľmi zaujíma. Na jar 1978 mi prvý raz ponúkol miesto člena komisie. A aj to prekvapujúco presadil.

Prečo prekvapujúco?

Mal som dvadsaťštyri a nebolo bežné, aby taký mladý človek pôsobil v takej funkcii. Federálna komisia pozostávala len zo šiestich ľudí. Netrvalo dlho a stal som sa jej podpredsedom. Zažil som dovedna troch šéfov a ako tridsaťštyriročného ma zvolili za predsedu komisie. Vydržal som jej šéfovať 21 rokov.

Boli ste mladý Slovák v pražskom prostredí. Bolo náročné sa v ňom presadiť?

Procedúra schvaľovania do funkcie bola dosť komplikovaná, musela súhlasiť slovenská i česká strana. Ale problémom nebolo, že som Slovák, ale mladý vek.

V tom čase špičkoví futbalisti hrávali doma a za dlhý čas sa nevyhli ani tomu, že sa postavili aj pred disciplinárku. Kto bol najväčší hriešnik?

Do roku 1990 väčšina hráčov pôsobila len v domácich kluboch, preto sme sa stretávali s mnohými desať i viac rokov. V niektorých prípadoch sa utvoril medzi hráčmi či trénermi a členmi komisie vzťah, aký poznáme zo známych francúzskych detektívok. V nich medzi vyšetrovateľmi a previnilcami vládol vzájomný rešpekt, uznávali sa. Napríklad skvelí futbalisti Jozef Adamec či Ladislav Vízek. Boli u nás často, ale ja ich nepovažujem za klasických hriešnikov. Boli to ľudia, ktorí mali zmysel aj pre recesiu a jemné zveličovanie. Mali sme aj hráča, ktorému sme vraveli červený džentlmen.

Alexander Károlyi

Narodil sa 27. septembra 1953 v Podlužanoch (neďaleko Bánoviec n. B.), vyštudoval právnickú fakultu UK v Prahe, kde sa natrvalo usadil a stal sa úspešným podnikateľom, právnikom a športovým funkcionárom. Momentálne je ombudsmanom Českého olympijského výboru, predtým zastával viaceré funkcie v olympijskom i športovom hnutí.

Vyše tridsať rokov pôsobil v disciplinárnej komisii československého a neskôr českého futbalového zväzu, jej predseda bol 21 rokov. Je majiteľom poradenskej firmy Pragocon.

Kto to bol?

Asi vás prekvapím, ale súčasný tréner českej reprezentácie Jaroslav Šilhavý. Nikdy nebol vylúčený priamo, ale vždy po druhej žltej karte. Bol ostrý, dôrazný, vyhľadával súboje, ale nebol zákerný, ani surový, všetko vyplývalo z boja. Nepovažujem ho za recidivistu. Iný bol Tomáš Řepka. O tom by sa dalo povedať, že bol problémový hráč. Držal rekord, vylúčili ho tuším 25-krát. Často to bolo za fauly, ale aj nešportové správanie sa, urážky rozhodcov, súperov a podobne.

Riešili ste najväčšiu korupčnú kauzu v histórii českého futbalu v roku 2004. Ako ju vnímate s odstupom času?

Venoval som sa jej intenzívne v rokoch 2004 a 2005, hoci súdne sa skončila až v roku 2012. Bolo to náročné, mal som ako jediný za futbalový zväz plnú moc rokovať so štátnymi orgánmi a tiež komunikovať s médiami. Táto práca mi zabrala dovedna vyše tisíc hodín a jeden z novinárov spočítal, že som bol v roku 2004 asi deväťtisíckrát medializovaný.

To ste boli dosť slávny…

(smiech) O takú slávu asi nik príliš nestojí. Stalo sa, že v tomto období som bol v mediálnom rebríčku pred prezidentom Klausom a predsedom vlády Grossom. Spomínam to preto, aby bolo jasné, akú veľkú odozvu mali tieto udalosti v spoločnosti, ako ju zasiahli. Futbal bol prvý, v ktorom sa takýmto spôsobom korupcia verejne posudzovala. Dovtedy nijaká iná aféra nebola taká sledovaná. Aj hlavné spravodajstvo v televízii sa začínalo často informáciami o nej.

Zažili ste v tejto klíme aj tlak na vašu osobu, snažili sa vás ovplyvniť?

Všetko bolo transparentne nastavené a nik si niečo podobné nedovolil. Nechcem povedať, že sa o to sem-tam niekto nepokúsil, ale len veľkým oblúkom, opatrným oťukávaním. Nijaké vyhrážanie sa, donucovanie silou, ekonomickým tlakom. Len som sa dozvedel, že niekto by mi chcel niečo v kauze vysvetliť. To som vždy hneď odmietol.

Alexander Károlyi. Foto: Vlastimil Vacek
Alexander Károlyi Alexander Károlyi.

O jej mimoriadnom rozsahu svedčí i vysoký počet potrestaných klubov, rozhodcov, funkcionárov…

Ukázalo sa, koľko ľudí protizákonným spôsobom profituje na futbale. Veľkým mínusom bolo, že sa niečo také vôbec deje v najpopulárnejšom športe. Pozitívne však to, že sa s tým futbal dokázal vyrovnať. Po futbalovej stránke sme všetko stopercentne uzavreli. A naviac všetci, ktorí mali skončiť pred súdom, aj pred ním skončili a tresty si odsedeli.

Po tom všetkom, čo ste zažili, po vyše tridsiatich rokoch práce v disciplinárke, môžete futbalu ešte veriť?

Mohol by som odpovedať otázkou, či je pre niekoho z nás dôveryhodná akákoľvek verejná činnosť. Trochu sa futbalu zastanem. Je v tom fakticky nevinne, je to najpopulárnejšia hra. Korumpujú ho ľudia, ktorí v ňom pracujú. Dobrý futbal si dokážem stále vychutnať. Vo funkcionárskej kariére som spoluposudzoval asi 18-tisíc káuz. Keby som stále rozmýšľal, čo všetko sa môže odohrať v zápase, tak sa nikdy nevyberiem na štadión, doma si ani nezapnem televízor.

V takmer každom stretnutí dochádza k sporným momentom. Ľudia sú hneď podozrievaví, neveria. Majú dôvod?

Ak niečo nebeží podľa predstáv diváka, má sklony si myslieť, že je za tým negatívne zákulisie. Ale tak to nie je. Presvedčil som sa o tom x-krát v živote, aj v analyzovaní rôznych sporných situácií.

Chcete povedať, že chyba neznamená podvod?

Samozrejme. A často to nie je ani chyba, je to len neznalosť. Vopred nemôžete podvod potvrdiť. Ale ani ho vylúčiť. Neviem si predstaviť, že sa bežný človek pustí do debaty s jadrovým fyzikom a bude mu vyčítať jeho postupy. Tomu ľudia nerozumejú. Futbalu rozumejú všetci. Majú k nemu, zaplaťpánboh, bližšie. Preto je taký fenomén, taký populárny.

Ostal po korupčnej kauze čistejší?

V roku 2004 sme mnohým ľuďom futbal zakázali, vypadli z neho. Ale prichádzajú stále noví, ktorí vymýšľajú ako obísť zákon. Je veľmi zložité ich stíhať. Príkladom je aj doping. Vyvíjame množstvo úsilia, ako ho odhaliť, ale tí, čo ho chcú kamuflovať, sú o krok ďalej. Tak je to aj s trestnou činnosťou, negatívnymi javmi v celom športe i futbale. Netrúfam si objektívne posudzovať bezúhonnosť súčasného futbalu.

Disciplinárka sa takmer vždy venuje fanúšikom, prejavom násilia, xenofóbii. Kedysi boli návštevy vyššie, ale podobné veci neboli bežné. Zaoberali ste sa aj vy intenzívne fanúšikmi?

Venovali sme sa im a zdôrazňovali sme rovnako represiu i prevenciu. Bolo to vyvážené. Dávať pokuty nie je umenie a nemôže to byť samoúčelné. Spolupracoval som intenzívne na novele trestného zákona, ktorá riešila správanie sa fanúšikov. Napríklad vstup diváka na plochu sa stal trestným činom. Venovali sme sa modernizácii štadiónov, turniketom, kamerovým systémom, bezpečnostnej službe, komunikovali s problémovým jadrom. Tomu nejde o futbal, títo ľudia si idú na futbal liečiť svoje problémy, komplexy. Keď sa potom o tom píše, majú pocit, že sa stávajú dôležitými.

Alexander Károlyi s vnučkou Laurou a priateľom,... Foto: DENISA ČERNÁ
Alexander Károlyi Alexander Károlyi s vnučkou Laurou a priateľom, spevákom Karlom Gottom.

Aké ste mali výsledky s bojom s chuligánmi?

Robili sme opatrenia, v ktorých sme kombinovali prevenciu a tvrdé pokuty. To zaberalo. Ale musím dodať, že Česko a Slovensko patria medzi posledné krajiny v Európe, kde majú tieto problémy. Zákony sú vymyslené, len ich treba dodržiavať. Ak sa niekomu zdá, že priestupkov bolo kedysi menej, asi je to pravda, ale treba tiež povedať, že silnejšie fungoval aj sociálno-psychologický aspekt. Pred polstoročím všetci pracovali, boli kontrolovaní v zamestnaní, v škole, doma. Dnes? Nie sú prihlásení na pobyt, nepracujú, ťažko sa identifikujú. Anonymita je väčšia.

UEFA tvrdo trestá divácke vyčíňanie, často klubom zavrie štadión. Aký je váš názor na tento trest?

S radikálnymi opatreniami UEFA som v mojej praxi málokedy súhlasil. Už som to naznačil, že musia mať aj preventívny účinok a tresty UEFA toto nie vždy rešpektujú. Zavrieť štadión je krajné riešenie. Keď sme to museli urobiť, tak sme uzatvárali iba časť, ktorú navštevujú radikáli. Lebo inak trestáme aj slušných divákov a tých je jasná väčšina. Len preto, že klub či zväz si nevie poradiť s bandou chuligánov. Toto riešenie je organizačne náročnejšie ako zavrieť celý štadión. Musíme z hľadiska vyhnať tých, ktorí sa nevedia správať. Rôznymi opatreniami často berieme futbal slušným ľuďom.

Z futbalu ste odišli ako funkcionár pred takmer desiatimi rokmi. Čo vás k tomu viedlo?

Po 31 rokoch bol najvyšší čas. Popri zamestnaní som zastával aj iné posty – bol som členom výkonného výboru Českého olympijského výboru, predsedom jeho legislatívnej rady, podpredsedom Rady expertov v antidopingovom výbore… Nebolo to ľahké skĺbiť. Celá komisia rezignovala v lete 2009 pred valným zhromaždením. Mal som ešte jeden vážny dôvod: s garnitúrou, ktorá nastupovala, som nemal rovnaké názory na riadenie futbalu.

Čoskoro na to ste sa vzdali aj funkcií v exekutíve olympijského hnutia. Prečo?

Nevzdal som sa, skončil mi mandát. V roku 2012 ma zvolili za ombudsmana českého olympijského športu. To je nezávislý post, nemôžem zastávať inú funkciu v olympijskom či športovom hnutí. Tento mesiac ma zvolili do tejto funkcie na nové šesťročné obdobie.

Znamená to, že sa potvrdila jeho oprávnenosť v českom športe?

Odpoviem jedným štatistickým údajom. Za prvých šesť rokov som riešil 130 podaní, s ktorými sa na mňa obrátili športovci, tréneri, funkcionári, kluby, zväzy. Ombudsman nepôsobí síce všade, ale majú ho napríklad na Slovensku, v USA, Kanade, Nemecku… Niekde jeho úlohu plnia športoví prokurátori či etické komisie. Obsah práce je rovnaký.

Aké máte kompetencie?

Hlavné poslanie vidím v prevencii. Osvedčila sa prax, že keď sa rieši nejaká závažnejšia kauza, požiadajú zainteresované strany ombudsmana o jeho názor. Najmä preto, aby sme predchádzali spornej agende. Pretože ak už rozhodnú orgány, ktoré sú kompetentné, prípadná náprava je zložitejšia. Zainteresovaní konzultujú so mnou rôzne športové rozhodnutia, predpisy, stanovy, zákony a podobne.

Alexander Károlyi s Jozefom Golonkom.
Alexander Károlyi Alexander Károlyi s Jozefom Golonkom.

Ak sa stane chyba a vy na ňu upozorníte, dochádza aj k náprave?

To závisí od charakteru prípadu. Keď príde k legislatívnemu lapsusu a neboli rešpektované normy zväzu alebo práva športovca, dá sa to napraviť. Ale obracajú sa na mňa aj športovci, ktorých tréner nenominoval na ME, MS či OH a cítia krivdu. Ak sa podujatie už uskutočnilo, to sa už nedá napraviť. Navyše tréner má dve základné práva: nominovať alebo nenominovať. Môžem len preveriť, či postupoval, ako mal, ak to má zväz stanovené v nejakej norme.

Aké konkrétne podnety dostávate najčastejšie?

Veľa káuz sa týka rôznych nových problémov, ktoré sme v minulosti príliš nepoznali – mám na mysli ochranu osobných práv, me too, to sú citlivé otázky. Rovnako ako šikana, sexuálne zneužívanie, farba pleti, hrubé urážky a podobne. Vyskytli sa aj prípady, v ktorých rozhodoval súd. Tomu sa vždy usilujem predísť.

Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?

Zaujímavý bol spor aktuálneho českého futbalového reprezentanta Mareka Suchého s jeho agentom Pavlom Vandasom. Podľa zmluvy mu futbalista dlhoval 60-tisíc eur plus úroky. Nechcel mu ich vyplatiť, nerešpektoval nijaké rozhodnutia. Medzitým vymenil agenta, prešiel k Paskovi. Vandas sa obrátil na mňa a po mojej analýze napokon reprezentant sumu vyplatil.

Považujú vás za funkcionársku legendu. Cítite sa tak?

Takto sa určite necítim. Legenda je podľa mňa niekto, kto má kariéru už za sebou a bol mimoriadne úspešný. Teší ma, že som stále užitočný a často sa na mňa obracajú, keď treba posúdiť vážny problém a rozhodnúť. A že to potom aj rešpektujú. Nikdy nemôžete povedať, že všetko ovládate a nič vás už nemôže prekvapiť. Život prináša stále nové a nové situácie v rôznych podmienkach. Skúsenosti mi pomáhajú, ale vopred nikdy neviem povedať, ako to dopadne. To ma motivuje. Ak pripustím, že mám meno a ľudia mi dôverujú, tak sa to prejavuje len v tom, že cítim zodpovednosť, aby som ich nesklamal.

V Malšovej Lhotě šampiónov brali

Vo funkcionárskej praxi zažil Alexander Károlyi aj kuriózne a úsmevné situácie. Disciplinárka riešila v roku 1978 prípad reprezentanta do 21 rokov Miloša Mejského, ktorý sa upísal naraz dvom klubom – Slavii Praha i Malšovej Lhote.

„Predvolali sme svedkov i predsedu klubu z Malšovej Lhoty. Vyzvedali sme, ako získal podpis futbalistu. Prišiel ku mne a požiadal ma, či môže u nás hrať, reagoval. Ovládol som sa, nerozosmial a opýtal sa, čo by robil, keby pri jeho dverách zazvonili čerství majstri Európy Panenka, Ondruš, Viktor, Dobiaš? Nezdalo by sa vám to čudné? Vôbec nie, nás je málo, berieme každého, odvetil suverénne.“

debata chyba
Viac na túto tému: #Alexander Károlyi