„Neľutujem ani jeden cent. Po vydarenej sezóne budem mať zase podmienky, na aké som zvyknutá,“ pochvaľuje si športová strelkyňa Danka Barteková (34).
Na majstrovstvách Európy v Leobersdorfe získala v skeete aj tímovej súťaži zlato, na majstrovstvách sveta v Čchangwone skončila na nepopulárnom štvrtom mieste, ale vybojovala olympijskú miestenku do Tokia.
Aký bol váš rok 2018?
Mám za sebou sezónu splnených predstáv. Cieľom bolo dostať sa späť do svetovej špičke, čo sa mi podarilo. Verila som, že zmeny v príprave aj technike sa už prejavia aj vo výsledkoch. Európske zlato sa rodilo veľmi ťažko. Po nástrele 45 z 50 v prvom dni by som nad sebou v minulosti asi zlomila palicu, ale zabojovala som a bolo z toho zlato. Miestenka na olympiádu bola tajné želanie.
Prevláda s odstupom času radosť z miestenky alebo smútok, že medaila bola na dosah?
Som veľmi vďačná, že mám miestenku. Napriek tomu, že som ju získala až štvrtým miestom. Získať v streľbe miestenku je extrémne náročné. Na týchto MS sa udeľovali štyri, ale inokedy je to zväčša jedna, maximálne dve. Ak sa chcete kvalifikovať na olympiádu, musíte patriť do absolútnej svetovej špičky. Nikto tam nie je do počtu. Uľavilo sa mi. Navyše, tri Američanky boli tento rok evidentne nezdolateľné.
Priznali ste, že ste do prípravy museli investovať aj vlastné peniaze. Aj preto sú pre vás dosiahnuté úspechy dôležité…
Hovorila som o tom otvorene nie preto, že by som sťažovala, ale chcela som poukázať, ako veľmi som odhodlaná vrátiť sa späť medzi elitu. Neľutujem ani jeden cent, ktorý som zaplatila zo svojich alebo sponzorských peňazí. Teraz už zase nebudem mať žiaden problém zafinancovať si aj sústredenia v Taliansku. Tento rok som si niektoré hradila sama. Opäť budú moje podmienky nadštandardné.
Koľko ste boli ochotná čakať na dobrý výsledok?
Po Riu som mala veľkú chuť skončiť. Bola som totálne demotivovaná. Našla som však vnútornú motiváciu ešte niečo dokázať. Nešlo len o výsledky. Najdôležitejšie je, že opäť strieľam s chuťou. Nemala som záruku, že výsledky prídu, ale opäť som rada robila šport, ktorý milujem od trinástich rokov. Len dvakrát v živote som premýšľala nad tým, že by som dokázala skončiť. Opäť chodím rada na sústredenia a cestujem.
Kedy ste zvažovala koniec po prvý raz?
Pred olympiádou v Pekingu. V roku 2007 som totiž nezískala žiadnu medailu a veľmi som sa trápila. Predtým som vyhrala Svetový pohár a mala som štyri medaily, takže to bola veľká sprcha. Prekonala som to až vynikajúcimi výsledkami v roku 2008.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
A čo sa dialo po Riu?
Každý športovec ťažko prežíva, keď bol medzi najlepšími a zrazu sa mu dlhodobo nedarí. Vtedy začnete pochybovať, či má zmysel motať sa ďalej na strelnici. U mňa však prevládalo najmä to, že som vôbec nemala chuť strieľať. Trápila som sa dve sezóny a vyvrcholilo to olympijským fiaskom v Riu.
Čo vám vrátilo chuť strieľať?
Nové impulzy, ktoré som si zabezpečila. Dohodli sme sa s trénerom Jurajom Sedlákom, že sa zverím do rúk Bruna Rossettiho, ktorý bohužiaľ tento rok vo februári zomrel. Následne som prešla pod technický tréning Sandra Belliniho. Zažila som iné prostredie, vymenila strelnicu, tréningových partnerov i trénera a upravili sme aj zbraň. Opäť som chodila na strelnicu objavovať, skúmať a hrať sa s technikou.
Čaká vás voľnejší rok 2019?
Tento rok som po prvý raz v kariére absolvovala všetky podujatia Svetového pohára a množstvo súťaží okrem toho. Teraz to bude voľnejšie. Pokúsime sa načasovať formu na Európske hry. Bude to akási simulácia olympiády v Tokiu, lebo sa budú konať v podobnom čase. Vyskúšame si to.
Máte teraz po sezóne šancu úplne vypnúť?
Pred pár dňami som sa vrátila z exekutívy Svetovej antidopingovej agentúry v Baku, čo bola moja posledná oficiálna povinnosť v rámci Medzinárodného olympijského výboru a zastupovania športovcov. Ešte ma čaká pár konferenčných hovorov, ale už nemusím cestovať. Po MS som toho mala veľa, už začínam kondičné tréningy. Teším sa na Vianoce, vtedy vypnem úplne.