Zuzana Rehák Štefečeková upútala aj na záver vyhlásenia najlepších strelcov roka, keď kritizovala vedenie Slovenského streleckého zväzu. Nepozdávalo sa jej, že na oceňovaní najlepších chýbali paralympionici Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský.
Zväzový šéf Miloslav Benca sa snažil neúčasť parašportovcov vysvetliť na pódiu, no 34-ročnú svetovú jednotku v trape argumentmi nepresvedčil.
„Už v apríli získali miestenky na paralympiádu do Tokia 2020. Viem, že minulý rok na vyhlásení pre problémy s členským chýbali, ale predtým tu Veronika bežne bývala s nami. Cítim krivdu za nich, sú takí istí športovci ako my. Problém je asi v komunikácii. Otázne ostáva, či z oboch strán, alebo len zo zväzovej. Pokiaľ viem, tento rok parastrelci splnili všetky kritériá, ale na slávnosť ich nik nepozval,“ vysvetlila sklamaná dvojnásobná strieborná olympijská medailistka.
Ešte raz si niečo také zopakovať
Sama so sebou však môže byť spokojná. Stačí stručný výpočet jej úspechov. Zlato v trape aj mixe na majstrovstvách sveta v Čchangwone a štyri medaily z majstrovstiev Európy v Leobersdorfe. Na svetovom šampionáte vybojovala s Erikom Vargom štyri olympijské miestenky pre slovenských trapistov.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„Mám za sebou najlepšiu sezónu. Z každých pretekov som si priniesla medailu, niekedy aj štyri (smiech). Som spokojná. Verím, že takúto sezónu ešte niekedy zopakujem. Netvrdím, že hneď o rok, pokojne aj o desať,“ poznamenala už tradične pozitívne naladená.
Pred Riom 2016 vybojovala olympijskú miestenku na poslednú chvíľu, no v Brazílii chýbala. Pre materské povinnosti prenechala miesto kolegom. Interný boj nakoniec vyhral Marián Kovačócy.
„Počula som nejaké vtipné hlášky, že mám opäť získať miestenku a otehotnieť. Ale zatiaľ o ničom neviem,“ poznamenala.
Opäť mám čas pre seba
Na Tokio 2020 zatiaľ vôbec nemyslí. Vysvetľuje, že by ju olympijské myšlienky zbytočne zaťažovali.
„Hry sú ešte ďaleko. Čaká nás veľa roboty. Keby som si olympiádu pripúšťala už teraz, asi sa začiatkom roka 2020 psychicky zrútim,“ rozosmiala sa.
Momentálne ju teší prvá priečka vo svetovom renkingu – pre budúci rok sa chce udržať v prvej šestke – a fakt, že je konečne doma a nemusí nikam cestovať. „Odštartovala som zimnú prípravu. Malého zanesiem ráno do škôlky a mám nejaký čas aj pre seba. Zájdem si do posilňovne, na plaváreň, mám normálnejší režim. Celá rodina si užívame, že sme doma na Slovensku. Maximálne zájdeme k svokrovcom do Nového Mesta, ale nikam neletíme,“ priblížila.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Budúcu sezónu odštartuje vo februári v Katare. Vďaka získanej miestenke však nepotrebuje absolvovať plný program Svetového pohára, spojený s náročným cestovaním.
„Nejdeme do Mexika. Namiesto toho pôjdeme na sústredenie do Talianska. Do Al Ainu a Kórey sa však chystáme. Čakajú nás aj Európske hry a majstrovstvá Európy. Sezóna nebude oveľa voľnejšia,“ vysvetlila.
Okrem vynikajúcich výsledkov sa Rehák Štefečeková dočkala aj povýšenia v Športovom centre polície. Od minulého týždňa je z nej majorka.
„Major Houlihanová,“ vybuchla od smiechu. „Ráno som dostala ratolesti, mala som si výložky prerobiť sama. Očakávala som, že sa vymení celá výložka. Bolo to inak, ale nakoniec sme to zvládli,“ dodala.
Aký význam má pre ňu takýto kariérny rast?
„Má to pre mňa význam, samozrejme. Teraz predsa ešte neviem, čo ma čaká v budúcnosti. Čím vyššia hodnosť a rýchlejšie, tým lepšie pre mňa. Za štyri roky som postúpila z nadporučíka na majora. Môžem byť spokojná,“ hovorila.