SERIÁL: Na rozhodnutia v poslednej chvíli som zvyknutý z vody

08.11.2018 06:00
Michal Martikán
Michal Martikán so zlatou medailou z Pekingu. Autor:

Je výnimočným zjavom v slovenskom športe. Vodný slalomár Michal Martikán má z divokej vody dve olympijské zlaté medaily a dovedna päť cenných kovov (2-2-1), čo sa nikomu inému nepodarilo.

Ale aj v histórii olympijského športu má špeciálne postavenie. V Londýne 2012 získal singlkanoista bronz a je jediným mužom, ktorý pod piatimi kruhmi vybojoval päť medailí v nepretržitej sérii v rovnakej individuálnej disciplíne.

Rodák z Liptovského Mikuláša a najmladší slovenský olympijský víťaz, ktorý v Atlante 1996 triumfoval ako sedemnásťročný, si obdivuhodnú výkonnosť udržiava už vyše dvadsať rokov. Štvornásobný športovec roka na Slovensku (1996, 1997, 2007, 2008) oslávi v máji štyridsiatku, ale stále pomýšľa na najvyššie športové méty.

Máte po sezóne. Oddychujete?

Momentálne som na dlhšom sústredení v Prahe v Tróji. Oddych už mám za sebou.

Ak máte voľný čas, ako ho najradšej trávite? Ako vyzerá váš ideálny oddych?

Ideálny voľný čas je pre mňa byť s rodinou. V podstate kdekoľvek.

Získali ste množstvo úspechov. Vediete si štatistiky či denníky, prípadne sa vám o to niekto stará?

Zatiaľ nie, možno keď bude niekedy viac času. Je niekoľko novinárov, ktorí sledujú vodný slalom bližšie a aj celú moju kariéru. Vedia to asi lepšie ako ja. Ale čo sa týka samotných pretekov, tie najdôležitejšie si veľmi dobre pamätám.

Na majstrovstvách sveta ste získali obdivuhodných 22 medailí. Vedeli by ste vymenovať šampionáty od prvého v Nottinghame 1995, z ktorého máte bronz? Pamätáte si na všetky detaily?

Veľkú väčšinu určite áno. Pripúšťam však, že by ste ma na niektorých detailoch nachytali.

Kde si odkladáte trofeje, máte svoju sieň slávy? Uchovávate si všetky poháre a medaily?

Zatiaľ je to skryté, ale mojím dlhodobým záujmom je urobiť časom galériu týchto trofejí a spomienok. Žiada si to však nejaké investície. Tomu sa teraz ešte nemôžem venovať. Momentálne sa sústreďujem na tréningy a preteky. Mnoho ľudí mi v tom už pomáhalo, ale chce to čas.

Olympijské legendy

Každému z nich zavesili na krk olympijskú medailu. Viacerí si pod päticou farebných kruhov vypočuli národnú hymnu. Denník Pravda vám prináša seriál, v ktorom si na svoje olympijské úspechy zaspomína desiatka slovenských športových legiend.

Prvé olympijské zlato ste získali v sedemnástich rokoch. Boli ste a zostali ste najmladším víťazom v histórii svojho športu. Spomínate si, ako ste to prežívali a oslávili?

Na to sa, samozrejme, nedá zabudnúť. Bol to pocit, keď som nebol schopný chvíľu pre silné emócie povedať ani slovko. Veľmi som sa tešil a mnoho ľudí so mnou, čo som si uvedomoval až neskôr a o to som radšej.

Akú ste mali vtedy predstavu o ďalšej športovej dráhe? Napadlo vám, že ešte pred štyridsiatkou budete patriť do svetovej špičky?

Mojím snom bolo zostať dlho športovcom. Nikdy som však nerátal, koľko ešte, ale usiloval som sa robiť to najlepšie v reálnom čase, v prítomnosti. Venoval som väčšiu pozornosť malým krokom. Veľké sny som však nikdy neprestal mať. To je asi základ toho, prečo stále športujem.

Na druhé olympijské zlato ste čakali dlho. V Aténach ste sa už tešili, ale napokon vám pripísali dotyk na bránke a boli ste druhý za Tonym Estanguetom. Už to prebolelo, alebo vás to ešte stále trápi?

Sú to stále zvláštne spomienky. Vždy som hovoril, že byť tých desať možno pätnásť minút olympijským víťazom ma aj v Aténach nabilo takou energiou, ktorá ma dostatočne uspokojila. Bol to však vtedy veľký šok.

Zlato ste vybojovali v Pekingu po dvanástich rokoch. Aké ťažké bolo čakanie?

Keby som bol na to čakal, tak by to trvalo zrejme dodnes. Všetko bolo v motivácii, chuti do tréningu a mnohých skúsenostiach z veľkých pretekov.

Michal Martikán na domácej trati v Liptovskom...
Michal Martikán na domácej trati v Liptovskom Mikuláši. Autor: SITA, Radoslav Maťaš

Nestrácali ste vieru, že sa to ešte podarí?

Trénoval som možno najviac zo všetkých, to ma udržalo psychicky v pohode.

Už ste sa viackrát vyjadrili, že obe zlaté medaily kladiete na jednu úroveň. Všetko však už bolo iné – podmienky, voda, pravidlá…

Napriek všetkým zmenám, ktoré sa udiali za ten čas, mám na mysli napríklad zmenu dĺžky lodí alebo kratšie trate, čím sa stal vodný slalom jednoduchším pre viac pretekárov, to dorovnala v technickej náročnosti veľmi divoká trať v Pekingu. Takže vysoká náročnosť a dôraz na technickú zručnosť ostala vďaka tomu podobná. A preto sa dajú tie preteky a medaily porovnať.

Iný ste boli aj vy, starší, skúsenejší. V čom ste sa najviac zmenili?

Možno sa mýlim, ale mne sa zdá, že ľudia sa veľmi nemenia… Pokiaľ neberieme do úvahy fyzickú stránku.

Ste maximalista. Na OH 2012 v Londýne ste získali bronz a neboli ste spokojný. Ako sa vyrovnávate s prehrami?

Priamo po pretekoch je to náročné, pretože je to čerstvé, ale už po prvých následných tréningoch sklamania rýchlo ustupujú. Aj mnohí fanúšikovia oprávnene čakali od nás zlaté medaily, ale počuť od nich, že aj tak to bolo skvelé. To mi určite pomohlo zmeniť popretekový pocit toho maličkého sklamania z bronzovej medaily.

Po tom, ako ste sa neprebojovali na OH 2016 do Ria, ste chvíľu uvažovali aj o konci kariéry. Čo napokon rozhodlo, že pokračujete?

V rozhodovaní mi pomohlo množstvo faktov. Jedným z najväčších, moja radosť z vodného slalomu, jedného z najkrajších športov na svete. Veľmi silná je aj spomienka na rok 1995, keď som na majstrovstvách sveta získal prvú seniorskú medailu ako šestnásťročný a víťaz bol tridsaťšesťročný David Hearn z USA. Už vtedy som vedel, že existuje možnosť patriť do svetovej špičky a dokonca vyhrať preteky aj vo vyššom veku.

Naposledy ste skončili šiesty v individuálnych pretekoch na tohtoročnom svetovom šampionáte v Riu de Janeiro. Ako tretí zo Slovákov. Nezoslabuje to vašu motiváciu a chuť do ďalšej práce?

Práve naopak. Vyhral som tohtoročnú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta v Riu a to je silná motivácia.

Michal Martikán.
Michal Martikán. Autor: TASR

V reprezentácii i medzi súpermi sú športovci, ktorí patria už do inej generácie. Rozumiete si, ako spolu vychádzate?

Pokiaľ si nezavadziame na vode, tak skoro o sebe ani nevieme. Každý sa sústredí na prípravu a veľa času nie je.

V športe ste dosiahli všetko, čo sa dá. Čo vás pri ňom drží? Akú úlohu hrá v tomto Tokio 2020 a prípadný šiesty štart na OH?

Radosť zo športu som už spomínal, aj motivácie. Veľmi silnou motiváciou je aj olympiáda v Tokiu. Je to však stále dosť ďaleko…

Máte predstavu, dokedy to ešte v kanoistike potiahnete na najvyššej úrovni? Čo rozhodne o vašej rozlúčke?

Tak to uvidím neskôr. Neplánujem zatiaľ kedy a ako ukončím kariéru.

Už viete, čo budete robiť po skončení pretekárskej kariéry?

Nie. Myšlienok mám mnoho, ale konkrétne rozhodnutie príde neskôr. Aj vo vodnom slalome sa na trati musím rozhodovať v poslednej chvíli ako pôjdem cez bránku alebo prekážku. Preto sa asi nebojím rozhodnúť sa v poslednej chvíli, som zvyknutý.

Patríte k najúspešnejším slovenským športovcom v histórii. Komu by ste dali v ére samostatnosti poctu športovca štvrťstoročia vy?

Naozaj neviem, je to náročné porovnávať športovcov, športovkyne z rôznych odvetví športu a vždy to bude subjektívne… Nemám jedného favorita. Vynikajúcich športovcov je, našťastie, na malom Slovensku viacero.

Michal Martikán pózuje so zlatou medailou na krku.
Michal Martikán pózuje so zlatou medailou na krku. Autor: Reuters

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Olympijské legendy #Michal Martikán
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
73,99
Elite krémové  ruže Grand

Elite krémové ruže Grand

23,99
Amore ružové ľalie

Amore ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk