„Som šťastná ako blcha. Je to úžasné. Bronz v športovej puške na 60 výstrelov poležiačky je len moja druhá seniorská medaila. Predtým som získala striebro na Svetovom pohári v Bangkoku v roku 2007,“ usmieva sa Daniela Demjén Pešková.
Jej radosť neznižuje ani fakt, že ide o neolympijskú disciplínu a tak si zatiaľ nemôže povedať, že má olympiádu v Tokiu vo vrecku. „Miestenka by bola bonus, bola by som ešte šťastnejšia, ale aj takto je to super,“ priznáva.
Cenný kov jej dodá obrovskú motiváciu do ďalšej roboty. „Na strelnicu som sa po druhom dieťati vracala s tým, že urobím všetko pre účasť na olympiáde v Tokiu. Takže môj najbližší cieľ je jasný,“ vysvetľuje.
Dosiahnuť by ho mohla ešte v Čchangwone, kde ju čakajú aj preteky v športovej puške 3×20. Dnes sa uskutoční eliminácia a hlavné preteky v sobotu.
„Bolo by skvelé, keby som si miestenku vybojovala už tu, ale konkurencia je obrovská. Tak či tak zažívam najúspešnejšiu sezónu. Majstrovstvá sveta sú pre mňa vrchol roka, ale zároveň aj začiatok boja o miestenky. Ak to nevyjde teraz, mám na to celý budúci rok,“ potvrdzuje.
V čom tkvie jej momentálna fazóna?
„Asi som musela dozrieť a porodiť dve deti, aby som si uvedomila niektoré veci. Vďaka disciplíne mi to teraz vyšlo. Zmenili sa mi priority, hodnoty. Nevyvíjam na seba taký tlak ako predtým, asi je to ľahšie psychicky.“
Na diaľku jej doma drží palce aj päť a polročná dcérka Dominica. „Chodí na tanečnú, bola už na súťažiach, takže si uvedomuje, že aj ja súťažím. Vie, že strieľam, aj na pretekoch už so mnou bola. Doma si občas nakreslí terč, ľahne si do základnej polohy a tvári sa, že strieľa. Vtedy sa chytám za hlavu a hovorím si – nie,“ prezrádza Demjén Pešková.
Do Kórejskej republiky ju ani nechcela pustiť. „Jasné, že je ťažké odísť na tak dlho od dvoch detí. Pár dní pred odchodom mi malá robila výčitky. Jeden a pol ročný syn je ešte malý, všimne si, že nie som doma, ale manžel s mamou im obom robia taký program, aby moju neprítomnosť príliš nepociťovali. Už sa teším, kedy budem s nimi všetkými doma,“ povzdychne si.
Zároveň prezradí, ako sa nakoniec s Dominicou pred odchodom dohodla. „Sľúbim jej vždy nejaké darčeky, tak ma pustí (smiech). Maskot je jej. Tešila sa, keď sme spolu telefonovali po pretekoch, že jej ho donesiem. Medaila ju nezaujíma,“ dodá.