Štvorica Baláž, Fraňa, Zalka, Linka obsadila siedmu priečku. „Nemáme sa za čo hanbiť. Už postup do finále bol výborný. Pre nás to bola veľká skúsenosť,“ tvrdí nádejný kajakár.
Ako ste prežívali šampionát?
Hodnotím ho veľmi dobre. Aspoň z môjho pohľadu. Už vlani som debutoval na MS, ale štartoval som len na neolympijskej tisícke. Teraz som mal program obohatený aj o päťstovku. Mám medailu a som veľmi šťastný. Aj nedeľňajšie finále bolo výborné, nestratili sme sa v ňom. Dôležité bolo už to, že sme sa doň prebojovali cez ťažké semifinále.
Tréneri často hovoria o prvej šestke. Nechýba vám jeden stupienok k úplnej spokojnosti?
Chceli sme byť čo najvyššie. Možno boli proti nám trochu aj poveternostné podmienky, keďže na našej strane fúkalo viac ako pod brehom. Tam bolo čisté zrkadlo. Azda sme mohli dopadnúť o čosi lepšie, ale nebudem sa na to vyhovárať. Pred pretekmi som si hovoril, že budem rád, keď predbehneme hociktorú loď. Na štarte sme to nakopli a držali sme sa s najlepšími, ale v závere nám trochu odchádzali sily.
Fanúšikovia sú pri štvorkajaku zvyknutí na medaily…
Vieme o tom, ale už vlani v Račiciach to nevyšlo, keď chalani skončili na päťstovke štvrtí. Tibi je už ostrieľaný, ale pre nás troch dvadsaťročných chalanov to bolo veľké finále, veľká skúsenosť. Mrzia ma len Austrálčania, ktorých sme zdolali v semifinále a teraz skončili štvrtí. Boli v prvej dráhe v bezvetrí.
Medaila visí ešte privysoko?
Asi áno. Zisk medaily by bol dosť veľké prekvapenie. Vieme, v čom máme rezervy. Sme mladí a budeme na nich pracovať. Máme perspektívu.
Nerobilo vám problémy sedieť v dvoch posádkach?
Nebolo to až také zlé. Celkom som to zvládol. Bolo fajn, že na kilometri zrušili rozjazdy a šli sme v sobotu priamo finále. Potom som už myslel len na päťstovku.
Ako chutila prvá veľká medaila z MS?
Veľmi príjemne. Som rád, že sme ju získali – aspoň jednu pre Slovensko. Jasné, chceli sme vyhrať, ale Nemci boli výborne pripravení a vyhrali suverénne spôsobom štart – cieľ. Nemali sme na nich. V danom momente boli lepší.
Stihli ste aspoň v malom osláviť narodeniny?
V sobotu vôbec. Dva dni som mal voľné dni, ale sobota bola ukrutná. Po finále na kilometri ma o tri hodiny čakala rozjazda na päťstovke a o hodinu a desať minút aj semifinále. Bola to náročná porcia. Až po nedeľňajšie finále nebol ani kúsok času na oslavu. Možno večer pred odletom (úsmev). Už sa nám skončila sezóna, všetci sa tešíme na oddych.
Už myslíte na budúci rok, keď sa bude bojovať o miestenky na olympiádu?
Ešte je to ďaleko. Musíme si najprv oddýchnuť. My traja mladí sa máme kam posúvať. Ak budeme všetko robiť ako máme, vieme sa pripraviť tak, aby sme boli najlepší. Určite by som chcel sedieť v štvorke, ktorá pôjde do Tokia. Kto by nechcel… Urobím maximum pre to, aby som tam patril. V Portugalsku sme ukázali, že máme na to vybojovať kvótu.