„Veľmi som túžil prebojovať sa na majstrovstvá sveta a sústreďoval som sa najmä na to, aby som sa stal súčasťou päťstovkovej posádky,“ prezrádza dvojnásobný medailista z nedávnych MS rýchlostných kanoistov do 23 rokov.
Cítite jemnú trému či stres z blížiacej sa premiéry na svetovom šampionáte?
Nervozitu, tlak ani trému necítim vôbec. Beriem ako veľké plus už to, že vôbec môžem v devätnástich rokoch štartovať na seniorských majstrovstvách sveta.
A čo tak svalovicu zo záverečného sústredenia?
(smiech) Tréningy sú síce o čosi ťažšie ako počas roka, ale som zvyknutý vždy vydať zo seba maximum, takže s tým nemám problém.
Ako prebieha príprava v maďarskom Szolnoku?
Sme rozdelení na dve skupiny podľa disciplín a najmä dĺžky tratí. Každý robí presne to, čo potrebuje. U mňa je príprava na dvestovku a päťstovku podobná, viac sa však venujeme káštvorke. Zatiaľ najmä v singloch, čo mi zároveň veľmi pomáha aj na 200-ku. Dvakrát sme mali špeciálny dvestovkársky tréning s Milanom Fraňom. Ak by sa nám to podarilo vybaviť, pridám sa na šprintérsky tréning maďarských reprezentantov. To by bolo ideálne.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Na čo si v Portugalsku trúfate?
Viem, že v káštvorke nás čaká veľmi silná konkurencia, keďže ide o olympijskú trať. Ak postúpime do finále a tam sa umiestnime v prvej šestke, bude to dobrý výsledok. V singli si vôbec netrúfam tipovať, keďže tam rozhodujú centimetre. Finále by bolo neuveriteľne skvelé, ale aj účasť v B-finále, keby som tam dobre zajazdil, by bolo pre mladého chalana dobrý výsledok.
Fanúšikovia sú z minulosti zvyknutí v kategórii K4 na medaily. Aký veľký rozdiel je v konkurencii na seniorských MS oproti juniorským šampionátom?
Pochopiteľne, obrovský. Štartoval som už na tohtoročných majstrovstvách Európy, i keď v úplne inej posádke s Erikom Vlčekom, Jurajom Tarrom a Tiborom Linkom. Zistil som na vlastnej koži, že konkurencia je obrovská a viem, že teraz bude ešte väčšia. Španieli a Nemci sú výrazne lepší od ostatných. Sme mladá posádka a ešte máme čas dostať sa do úplnej špičky, stále sa zlepšujeme. Viem si predstaviť, že o rok či dva by sme sa mohli posunúť aj k najlepším. Dúfam v to s výhľadom na olympiádu. Tokio je pre mňa momentálne najväčšia motivácia pre najbližšie obdobie.
Počas sezóny ste sedeli v lodi so všetkými top slovenskými kajakármi s výnimkou Petra Gelleho. Čo to pre vás znamená?
Je to veľmi dobrý pocit (s úsmevom). Od začiatku som sa veľmi snažil, aby som sa dostal práve do päťstovkárskej posádky. Kilák mi totiž ako šprintérovi príliš nepasuje. Bol to môj hlavný cieľ a som rád, že sa mi ho podarilo splniť.
Celkovo vám sezóna vyšla na výbornú…
Je doteraz najlepšia v kariére. Síce ťažko začala, ale končí sa veľmi dobre. Vrchol sezóny bol pre mňa svetový šampionát do 23 rokov, ktorý mi vyšiel na jednotku. Na dvestovke som získal bronz a v káštvorke sme brali zlato. Sezónu si už nemôžem pokaziť, iba vylepšiť. Napriek tomu dám do toho ešte všetko, čo vo mne ostalo. Akoby to boli jediné preteky v sezóne. Veď už na jej začiatku som si povedal, že účasť na seniorských MS bude výborný výsledok bez ohľadu na to, v akej disciplíne sa predstavím.
Aký ste mali problém v úvode roka?
Nebol som zranený, nemal som žiadne zdravotné problémy, ale nejako sa mi nedarilo podľa predstáv. Nevedel som zájsť ideálnu jazdu. Od druhého kvalifikáča, ktorý mi vyšiel, však cítim dobrú formu.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Už pred rokom, ešte ako junior, ste si vybojovali miestenku na MS v dvojstovke, no na šampionáte ste z vlastného rozhodnutia neštartovali. Nemali ste obavy, že sa vám to môže vypomstiť?
Vyhral som K1 200, ale v nej je vo svete veľmi silná konkurencia. Mal som osemnásť a povedal som si, že je ešte priskoro štartovať na MS. Nemal by som šancu na dobrý výsledok, i keď skúsenosť by to nebola zlá. Keby som nemal dopredu zabezpečenú dovolenku, možno by som do Račíc aj šiel. Dúfal som, že sa mi to tento rok znova podarí a už budem mať aj nejaké ambície. Vyšlo to.
Cítili ste väčší tlak ako vlani?
Pred kvalifikačnými pretekmi som mal drobnú trému. Junior Matúš Jedinák bol v rovnakej pozícii ako ja vlani, myslel som na to, že pokojne to môže zvládnuť aj on. Každého súpera som vnímal ako vážneho a do pretekov som šiel s tým, že do nich musím dať maximum. Zvládol som to. Tlak na domácich kvalifikáčoch je asi väčší ako na medzinárodných súťažiach. Musíte totiž uspieť, aby ste sa do sveta vôbec dostali.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Obliekate sa štýlovo a na instagram občas pridávate fotky ako z módneho časopisu. Potrpíte si na oblečenie?
Mám rád pekné oblečenie, rád ho nakupujem a vyberám si aj drahšie značky. Som asi trochu výstrednejší ako moji reprezentační kolegovia.
Sledujete trendy a riadite sa podľa nich či viac sám podľa seba?
Sledujem najznámejšie módne osobnosti, ako sa obliekajú a čo dávajú na instagram, ale nemám vyslovene jeden vzor, podľa ktorého by som sa obliekal. Vyberám si najmä to, čo sa mi páči.