Presvedčilo ju, keď sa jej tréner talianskeho tímu poďakoval za propagáciu. Domov si aj vďaka tomu priniesla štyri medaily – bronz v trape, striebro v tímovom mixe s Erikom Vargom, striebro v dvojitom trape a nakoniec zlato v tímovom mixe dvojitého trapu s Hubertom Andrzejom Olejnikom.
„Je to pre mňa rekord v počte disciplín i v počte medailí v rámci jedných pretekov. Ešte sa mi nestalo, aby som niekde strieľala sedem dní bez prestávky,“ vraví so smiechom dvojnásobná strieborná medailistka z olympijských hier.
Bavilo vás absolvovať toľko disciplín v rámci jedného šampionátu?
So strieľaním som nemala žiaden problém, ale všeobecne nám už bolo dlho. V Rakúsku bolo teplo, na strelnici nemáme ani sprchu, takže to nebolo jednoduché. Po hlavnej disciplíne však zo mňa opadol drobný stres, zodpovednosť a emócie, už sa mi strieľalo ľahšie.
Cítili ste pred štartom trapu stres?
Skôr tradičnú drobnú nervozitu, ktorá k súťažiam patrí. Vždy chcem sama sebe niečo dokázať. Preteky sa vyvíjali sľubne, bola som so sebou celkom spokojná. Vo finále to bolo hore-dole, urobila som aj päť chýb zo šiestich terčov, ale aj tak to nakoniec vyšlo na bronz, čo je super. Na dve najlepšie baby som sa tentoraz nechytala.
Vždy si ceníte všetky vybojované medaily. Má bronz z individuálnych pretekov napriek tomu najväčšiu hodnotu?
Moja hlavná disciplína je vždy prvoradá. Je to len o mne, bojujem sama za seba. Aj tímová súťaž je však super. Mám radosť, že sme s Erikom potvrdili, že v mixe patríme do svetovej špičky.
Foto: SITA, Marek Mrvis
Darí sa vám. Užívate si spoločné súťaže s Vargom?
Tento rok sme dvakrát vyhrali podujatie Svetového pohára – na Malte aj v Kórei. Teraz sme skončili druhí. Rok 2017 vynechal Erik pre zranenie, ten predtým zase ja pre materstvo, takže naposledy sme spolu strieľali na Európskych hrách v Baku, kde sme vyhrali. Vo svojej podstate je to rovnaké, každý strieľa za seba a snaží sa trafiť čo najviac terčov. No je zaujímavé, že strieľame vedľa seba, navzájom sa sledujeme a porovnávame so súpermi. Je to fajn. Vždy máme oprávnene najvyššie ambície. Aj v Leobersdorfe sme to potvrdili medzi jednotlivcami, keď sme sa obaja prebojovali do finále. Tím je dobre zložený (smiech). Keď to obaja zvládneme mentálne, sme neprekonateľní.
Prečo ste sa odhodlali strieľať aj dvojitý trap, ktorému sa bežne nevenujete?
Pre dvojitý trap som sa rozhodla len kvôli Hubertovi a mixu. Pôvodne sa malo dať z európskeho šampionátu kvalifikovať na Európske hry do Minska. Pre nedostatok tímov však túto možnosť zrušili. Deň pred súťažou som trénerovi hovorila, že by som asi radšej išla domov. Singlovú súťaž v dvojitom trape strieľať nepotrebujem, bolo tam málo dievčat a už sme boli v Rakúsku dlho. Zastavil sa však za nami taliansky tréner a poďakoval sa mi za podporu ich disciplíny tým, že nastúpim v ich súťaži. Vtedy som si povedala, že musím ostať a štartovať. Dodatočne organizátori pripravili aj súťaž mixov, i keď bez možnosti kvalifikovať sa do Minska. Takže mám o dve medaily viac (smiech).
Trénovali ste vôbec dvojitý trap?
Keď som bola malá, začínala som so skeetom a potom som sa práve cez dvojitý trap dostala až k trapu. Vtedy to ešte bola trochu iná disciplína, ale nejaké skúsenosti aj tak mám. Teraz som pred ME absolvovala zhruba dvadsať položiek v dvojitom trape. V poslednom období som nemala príliš dobré vzťahy so športovcami, ktorí sa venujú dvojitému trapu. Boli na mňa nahnevaní, že som súhlasila s vyradením ich disciplíny z olympijského programu. Obávala som sa trochu ich reakcie.
Aké boli?
Rôzne. Niektorí ma pozdravia a niektorí nie. Predpokladám však, že zväčša rozumejú, prečo sme sa tak museli rozhodnúť.
Počas šampionátu bol s vami aj dvojročný syn Nathan. Ako zvládal váš náročný program?
Klobúk dole, zvládol všetko veľmi dobre. V Leobersdorfe bola s nami aj moja mamina a pomáhali nám aj všetci z tímu. Staral sa o neho asi každý. Trikrát bol so mnou aj na stupni víťazov. Keď začali hrať hymnu, prišiel hore za mnou. Nerozumie ešte, čo sa vtedy deje, ale je rád, že môže ísť za mnou. Je veľmi spoločenský, nehanbí sa. Teší sa, že mu všetci tlieskajú. Po mojej poslednej súťaži sa tiež vybral za mnou a Hubertom a všetci okolo ho povzbudzovali, aby šiel – veď tam už patrí.
Obľubuje medaily?
Páčia sa mu, ale nezblázni sa z nich. Každú jednu dokázal rozobrať, teda dostať zo stužky. Rýchlo sme sa ich naučili navliekať späť.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
O mesiac vás čakajú majstrovstvá sveta. Aj odtiaľ si môžete priniesť toľko medailí ako z ME?
Budú v Kórei, takže idem bez malého. Strieľať budem len trap a mix. Mám pocit, že sa nám aj tak kryje časť súťaže s dvojitým trapom. Bolo by ideálne, keby som v Kórei získala nejakú medailu, budú sa totiž rozdeľovať už aj prvé miestenky na olympiádu do Tokia. Získajú ich prvé tri ženy. No nedávam si žiaden špeciálny cieľ. Ak to vyjde, budem to mať odrobené hneď na prvý pokus, v opačnom prípade sa o ňu budem pokúšať na ďalších pretekoch.