Na nedeľňajšej Diamantovej lige v Londýne si vylepšila osobný rekord na 202 centimetrov. Dvadsaťšesťročná atlétka pred rokmi odnášala medaily z mládežníckych šampionátov, potom sa však s úspechmi odmlčala.
Bola tretia na MS do 18 rokov, bronz priviezla aj v roku 2010 zo svetového šampionátu dvadsaťročných. Vtedy skočila 191 cm, ale na konci roka si zranila členok a začala sa jej dlhá zdravotná anabáza. „Vtedy sa celá moja kariéra zabrzdila,“ povedala na webe atletickej federácie IAAF.
O pol roka sa talentovaná výškarka zranila znovu a s väzmi v členku musela ísť na operáciu. „Potom sa pridal zápal a ďalších šesť mesiacov bolo preč. Prišli aj ďalšie zranenia, ani by som ich už nedokázala všetky vymenovať. Navyše som niekoľkokrát zmenila trénera a stále sa sťahovala,“ uviedla Vallortigaraová.
Prebúdzala sa s úzkosťou, čo zlé jej zase prinesie nový deň, trpela bolesťami hlavy. Na talianskych majstrovstvách bola predvlani s výkonom 177 cm až siedma.
„Aj v tých najťažších časoch mi však niečo hovorilo – ešte to skús, možno príde niečo lepšie,“ povedala.
Za zlomový okamih považuje príchod k trénerovi Stefanovi Giardimu, ktorý ju vedie poldruha roka. „Pracovali sme na technike i na psychike. Už vlani som vedela, že zase dokážem skočiť 190 centimetrov,“ vyhlásila.
A tento rok už ju nezastavilo ani ďalšie zranenie, ktoré ju na začiatku roka pripravilo o mesiac tréningu. V apríli v Siene skočila 194 cm, v júni pridala v Holandsku ďalšie dva centimetre.
„Už ten rekord zo Sieny ale bol nad očakávania. Všetko tam šlo tak ľahko a prirodzene, taký pocit som nikdy predtým nezažila,“ priznala.
Na Diamantovej lige už bola tretia v máji v Ríme, ale v nedeľu v Londýne zažila popoludnie snov. Osobný rekord si vylepšila rovno o šesť centimetrov, na tretí pokus zdolala 200 aj 202 cm a zaradila sa na druhé miesto tohtoročných svetových tabuliek.
Favoritka Lasickeneová síce nakoniec nečakanú novú súperku zdolala, potrebovala na to ale vyrovnanie svojho tohtoročného maxima 204 cm. A Vallortigaraová môže pred augustovým majstrovstvami Európy v Berlíne zase po rokoch pomýšľať na veľké medailu.