Matúš Jedinák, osemnásťročný mladík z Nitrianskych Sučian, pomaly zbiera prvé plody svojej tvrdej práce. Z víkendových ME v rýchlostnej kanoistike juniorov a pretekárov do 23 rokov si priniesol domov prvú „veľkú“ medailu. V K1 200 získal medzi juniormi striebro a len pár centimetrov ho delilo od cenného kovu aj v K4 na 500 m (s Hvojníkom, Némethom a Libaiom skončili štvrtí).
Chýbajúce centimetre nahrádza svedomitosťou
„Dvestovka je moja obľúbená disciplína. Je v nej dôležitá výbušnosť, zaváži každý detail. Nemáte čas na žiadnu chybičku. Celkom mi pasuje aj päťstovka, zvládam i kilometer, no v ňom sa občas potrápim,“ priznáva zverenec úspešného trénera Ľubomíra Hagaru st.
Na prvý pohľad vidieť, že mu chýbajú centimetre, no ťažkú hlavu si z toho nerobí. „Nemám ideálne predispozície na kajak – nie som vysoký a silný ako Denis Myšák alebo Tibor Linka. Aj preto som v trinástich rokoch zvažoval prechod do kanoe. S vtedajším trénerom sme sa však nejako nezhodli a zostal som v kajaku. Či to bolo správne alebo nesprávne rozhodnutie neviem, no rozhodne neľutujem,“ tvrdí 170 cm vysoký Jedinák.
„Na kajakára je dosť nízky, ale príroda a pánbožko mu nadelili inde. Chýba mu dĺžka rúk a nôh, ale je nesmierne svedomitý, má obrovské nasadenie na tréningu, je dostatočne dynamický aj vytrvalý. Medailou z ME nabral potrebné sebavedomie – je to pre neho dôležitý zlom,“ vysvetľuje šéftréner juniorskej reprezentácie Marián Tesárik.
Jedinák si musel na svoju šancu počkať. Ešte vlani ťahal doma na dvestovke v súboji s Csabom Zalkom za kratší koniec povrazu a na medzinárodnej úrovni tak štartoval len v 500-ke či na kilometri. Po prechode Zalku do seniorskej kategórie sa mu otvorili dvere aj na obľúbenej trati.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Veľa naznačili už aj vlaňajšie preteky olympijských nádejí, kde bral medaily. Vlani získal Csaba na ME aj MS bronz a Matúš cítil, že by to mohlo vyjsť aj jemu. Nie je typ čisto na singla, ale univerzál. V budúcej sezóne rozšíri konkurenciu a potenciál reprezentácie do 23 rokov,“ dodáva Tesárik.
Skromne sníva o olympiáde
Koncom júla čaká na mladých rýchlostných kanoistov ďalší vrchol sezóny – svetový šampionát juniorov. Jedinák by sa mal opäť predstaviť v singli aj vo štvorkajaku.
„Konkurencia sa zvýši. Pribudnú Američania, Kanaďania a reprezentanti ázijských krajín, Nemci a Maďari zase postavia – na rozdiel od ME – svoj A-tím. Rád by som znova zabojoval o stupne víťazov, ale bude to veľmi ťažké. Trúfam si, ale zároveň viem, aké tesné budú jazdy,“ naznačuje Jedinák.
Ako mladý nádejný športovec má krátkodobé aj dlhodobejšie vízie a ciele. „Snívam, že sa časom prebojujem na seniorské MS a budem mať možnosť porovnať sa s najlepšími. Ak to vyjde, ďalší krok by mohla byť olympiáda. Tokio ešte nie, ale OH 2024 už neznejú až tak nereálne. Uvidíme,“ hovorí.
Obdivuje Vlčeka a Myšáka
Po športové vzory nemusí chodiť ďaleko. V Novákoch vyrástlo viacero výborných reprezentantov. S Myšákom v minulosti trénovali, zblízka tak mohol sledovať, čo robiť, aby sa dostal do absolútnej špičky.
„Už bol juniorský európsky šampión a pre nás všetkých bola veľká motivácia, keď s nami zaberal na tréningoch. Najviac obdivujem Erika Vlčeka. Je veľmi úspešný a páči sa mi, ako ľahko a s nadhľadom zvláda stres z pretekov. Už sme sa spolu rozprávali, ale rady som si od neho ešte nepýtal. Možno o rok, keď sa už stretneme na seniorských pretekoch,“ tvrdí Jedinák.
V príprave ho už podporuje Športové centrom polície, ale naďalej trénuje doma v Novákoch. „V klube máme dobrú generáciu, navzájom sa ťaháme dopredu. V lodenici vládne prajná rodinná atmosféra. Kolektív sa mi zapáčil ihneď, keď som v desiatich rokoch prvýkrát prišiel. Kamaráti ma volali už skôr, definitívne som sa rozhodol po nábore na našej škole. Som komunikatívny typ a v lodenici som sa hneď našiel,“ opisuje svoje začiatky.
Popri kajaku sa poctivo venuje aj škole. V septembri pôjde do maturitného ročníka na gymnáziu v Novákoch. „Učitelia sú ústretoví. Po sústredeniach sa vieme dohodnúť na termíne písomiek a mám aj individuálny študijný plán. Niekedy trénujeme aj doobeda, záleží to aj od rozvrhu – snažím sa nevynechávať hlavné predmety,“ prezrádza.
Čo ho na kanoistike najviac baví?
„Náš šport je veľmi pekný. Voda je živel, milujem ju. Rád aj plávam. Páči sa mi aj prostredie okolo – jazero, hory, všetko. Na kanoistike mi vyhovuje, že sa nerátajú žiadne body, umelecký dojem, ale rozhoduje čistá sila, výkon. Kto príde prvý do cieľa, zvíťazí,“ usmeje sa.