Na ceste za ďalšími úspechmi chce ísť naďalej v symbióze so Slovenským paralympijským výborom i Slovenským zväzom telesne postihnutých športovcov. Pred sebou má smelé ambície, ktoré konkretizoval do dvoch projektov – Tokio 2020 a tzv. Bod zlomu.
Metelka sa po septembrových MS v juhoafrickom Pietermaritzburgu vyjadril, že už nebude reprezentovať Slovensko a prijme ponuku z inej krajiny. Kritizoval vtedy komunikáciu manažéra tímu i ďalšie veci súvisiace s účinkovaním na MS v Juhoafrickej republike. Po desiatich mesiacoch sa však ospravedlnil všetkým dotknutým.
„Chcem sa ospravedlniť za to, čo som verejne prezentoval po MS v JAR. Médiám som vtedy poskytol vyjadrenia, ktoré neboli korektné. Chcem sa ospravedlniť všetkým členom Slovenskému zväzu telesne postihnutých športovcov, Slovenskému paralympijskému výboru a členom reprezentačného družstva na MS v cestnej paracyklistike v Juhoafrickej republike. Verím, že iba spoločnými silami môžeme napredovať a zlepšovať podmienky a celkovú atmosféru v tíme. Iba spoločným úsilím môžeme zopakovať nedávne úspechy, prípadne ich ešte zlepšovať. Teraz som pripravený reprezentovať Slovenskú republiku,“ uviedol Metelka, ktorý si medzičasom našiel vlastného sponzora.
Predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš jeho ospravedlnenie prijal s pochopením.
„Tie slová vtedy neboli korektné, ale na druhej strane takých športovcov ako Jozef Metelka veľa nemáme. Ja som bol vždy optimista v tom, že nájdeme spoločnú reč a pohneme veci dopredu. Šport by mal spájať a nie rozdeľovať. Toto je prvá méta. Ja som to zažil sám na sebe. Viem, že ak máte prerušenú miechu, tak už niet cesty späť, ale treba nájsť spôsob, ako sa k tomu priblížiť. Na konci roka 2017 sme prerušili komunikáciu, ale vzájomnú spoluprácu sme obnovili, aby sme naplnili jeho víziu na ceste na olympiádu do Tokia,“ povedal Riapoš, ktorý by si želal väčšiu podporu pre viacerých športovcov, vníma však aj špeciálne potreby zlatého medailistu z paralympiády v Riu 2016.
„Slovenský paralympizmus je naďalej amatérska organizácia a ťažko sa nám vytvárajú ideálne podmienky pre dvadsať letných a zimných športov. U Jozefa, ako jediného slovenského paralympionika, je špecifikum, že robí dva športy – dráhovú aj cestnú cyklistiku. Na niečo také nie je slovenská legislatíva pripravená, veď podobný zjav má snáď iba Česká republika v osobe Ester Ledeckej. V tomto smere má Jozef pravdu, že robí dva športy a je treba tomu vytvoriť podmienky. Ak chce konkurovať "dvojnožcom,“ čo je obrovská méta pre akéhokoľvek paralympionika, tak sa mu pokúsime pomôcť, aby tie méty naplnil."
Ani po Metelkovom korigovaní ostrých slov spred roka sa nič nemení na tom, že bude trénovať vo Veľkej Británii pod vedením anglického trénera Kyleigha Mannersa. Ako sám prezentoval, pred sebou má dva projekty – Tokio 2020 a Bod zlomu.
„Tokio 2020 je pre mňa zaujímavý projekt. Je to priam magické, keď sa na to štyri roky pripravujete a potom máte zhruba štyri minúty na to, aby ste všetkých pokorili. Ja verím, že podám výkon, ktorý bude svetovým rekordom na veľmi dlhý čas. Bod zlomu je projekt, ktorý chcem naštartovať od budúceho roka a znamená štartovať so zdravými športovcami. Kritériom preň bude, aby som jazdil čas na 4-kilometrovej trati okolo 4:20 min., ktorý je už zaujímavý aj vo svetovom poradí Elite. Teraz som zhruba v top 24, ale ak chcem naozaj zviditeľniť slovenský parašport, tak musím dosiahnuť naozaj veľký výsledok a nie sa iba zúčastniť,“ prezradil.
S „dvojnožcami“ súperil už v novembri 2016 v Glasgowe (14. miesto), neskôr obsadil 7. miesto na podujatí v Portugalsku. V parašporte si k dráhovej cyklistike pridal aj cestnú a v oboch sa plánuje prezentovať na svetových šampionátoch. Prípravu si spestruje aj jazdou na koni či horolezectvom.
„Vo svojom tréningu nie som zameraný výlučne na cyklistiku, pretože som zistil, že je užitočné zamestnávať aj svalové skupiny, ktoré potom pomáhajú svalom, ktoré sú najviac namáhané pri "hlavnom“ športe. Asi pred mesiacom sme zdolali najvyšší európsky vrchol Elbrus (5642 m). Po štyroch dňoch aklimatizácie sme vybehli hore za čistý čas štyri hodiny. Aj takto sa posúvam ďalej, hoci by sa mohlo zdať, že to s mojím športom nemá nič spoločné. Myslím si však, že za uplynulé štyri roky som dokázal, že tento prístup naozaj funguje," poznamenal Metelka.