Úspešná rýchlostná kanoistka Martina Kohlová (33) vynechala predošlú sezónu pre materstvo, do kajaku sa vrátila až pred dvoma mesiacmi. Na majstrovstvách Európy v Belehrade si premiérovo sadne do štvorkajaka s Jessicou Zatlkajovou, Luciou Oršulovou a Marianou Petrušovou – a s Marianou si vyskúša aj K2 na 500 m.
„Sú to mladučké dievčatá, majú 18, 19 a 19 rokov a čakajú ich prvé veľké seniorské preteky. Azda im dajú veľa do budúcnosti,“ tvrdí Kohlová, matka deväťmesačnej Liliany.
Museli vás dlho prehovárať na návrat na vodu?
Vravela som si, že ostanem na materskej s Lili. Športový riaditeľ Filip Petrla ma nepresviedčal, skôr ma správne motivoval argumentmi. Som rada, že som súhlasila. Cítim sa super, i keď som sa ku kanoistike nevrátila plnohodnotne. Trénujem len raz denne – ráno, kým sa o malú stará priateľ. To, že budem štartovať aj v debli, som sa dozvedela až z nominácie (smiech). Rozhodli sa tak na zväze a nemám s tým problém. Len škoda, že sme s Marianou nemali viac času na spoločný tréning.
Koľko ste trénovali v káštvorke a kádvojke?
Sama trénujem ešte len dva mesiace, takže som sa dávala najmä dokopy a na zjazďovanie v posádkach nebolo veľa času. Vo štvorke sme sedeli štyrikrát, častejšie sme jazdili singlovky. Debla sme šli len na domácich kvalifikačných pretekoch.
Dávate si nejaké ciele?
Nemám veľké očakávania, hoci dievčatá sú veľmi šikovné a v juniorskej kategórii dosahovali dobré výsledky. Sú mladučké a v Belehrade ich čakajú prvé veľké seniorské preteky. Azda im dajú veľa do budúcnosti a nazberajú cenné skúsenosti. Keby nám to vyšlo a vyjazdili by sme si miestenky na Európske hry, bolo by to super.
Aká konkurencia vás čaká?
V K4 štartuje štrnásť lodí, desať postúpi na Európske hry, v K2 si vyjazdí miestenky štrnásť z osemnástich posádok. Musíme sa posnažiť. Konkurencia bude veľká. Každá krajina má enormný záujem získať touto cestou štyri miestenky na Európske hry. Pri prezeraní štartovnej listiny som zistila, že je nás tam až päť báb, ktoré sme po Riu porodili (úsmev).
Foto: SITA, Martin Medňanský
Vaše mladšie kolegyne majú väčšie skúsenosti z jazdy vo štvorkajaku ako vy?
Jazdili spolu, absolvovali nejaké juniorské preteky, ale aj ja mám isté skúsenosti, aj keď len tréningové. Pred olympiádou 2016 som trénovala s najlepšou kajakárkou na svete Lisou Carringtonovou, Špelou Ponomarenkovou Janičovou a ešte jednou Austrálčankou; dosť často sme sedeli v káštvorke. Pripravovali sme sa na 200-ku a práve v K4 viete vytočiť maximálnu frekvenciu záberov.
Sedí sa vám s mladými dievčatami v lodi dobre?
Zatiaľ to bolo úplne skvelé. Sedí sa nám dobre i trénuje, ale cítime rezervy. Môžeme na nich pracovať. Do budúcna, ak by sme sa dostali na majstrovstvá sveta, sa ešte môžeme zlepšiť. V minulosti som jazdila len singla alebo debla, je iné byť súčasť väčšieho tímu. Aj celkovo nás ide – spolu s kanoistkami – na šampionát veľa, nikdy nás toľko nebolo.
Spomínali ste štyri kolegyne – čerstvé mamičky. Budete si pomedzi pretekmi vymieňať materské skúsenosti?
Samozrejme, že na deti príde reč. Bude to vďačná téma. Poznáme sa roky, všetko sú to dobré kamarátky. Ony nemali v pláne prerušiť kariéru, ihneď po pôrode šli späť do tréningového procesu. Mali to v hlave nastavené inak než ja.
Neuvažovali ste, že by ste nechali Lili doma?
Nie, ešte je malinké bábo, má len deväť mesiacov, stále kojím. Musím byť nablízku, ale zároveň aj chcem. Zatiaľ by som toľko dní bez nej nevydržala.