„Everest nám jednoducho nedal šancu,“ napísal Hámor na svojej stránke.
Popradčan, ktorý vlani výstupom na Dhaulágirí uzavrel Korunu Himalájí – to znamená, že stál na všetkých osemtisícovkách – strávil túto jar dva mesiace pod najvyššou horou planéty. Cieľom expedície bol unikátny výstup, mal spojiť Mount Everest (8848 m) a Lhoce (8516 m).
„Vybrali sme si Americkú – Hornbeinovu cestu z roku 1963. Je síce ťažká, ale podľa nášho názoru leziteľná, umožňuje traverz Everestu zo severu na juh. Hlavne je dosť ďaleko od naozaj rušnej "normálky“ vedúcej na vrchol cez Južné sedlo, čo dáva lezeniu na najvyššiu horu sveta úplne iný rozmer," popisoval Hámor.
Na Everest vystúpil ako na prvú svoju osemtisícovku ešte pred dvadsiatimi rokmi (1998), ale bola jediná, na ktorej použil umelý kyslík. Jeho spolulezec zdolal Everest minulý rok sám, bez pomoci výškových nosičov a prídavného kyslíka.
„Keď sme s Horiom začali plánovať náš tohtoročný výstup, vedeli sme, že to bude na hranici toho, čo sme ešte schopní zvládnuť. Fyzicky aj psychicky,“ naznačil 53-ročný Hámor.
Zo základného tábora, ktorý leží v nadmorskej výške 5 400 metrov, niekoľkokrát vyrazili hore, ale nikdy sa nedostali ďaleko. Stále čakali na dobrú päťdňovú predpoveď počasia, čo bola nevyhnutná podmienka pre úspešné dokončenie celého projektu.
V uplynulých týždňoch opakovane vyliezli a zabezpečili trasu do výšky 7 000 metrov, zafixovali nebezpečné úseky, aby pri finálnom výstupe niesli len minimum výstroja.
„Kombinácia silného vetra, ktorý nám znepríjemňoval život takmer do polovice mája a každodenného sneženia, urobila zo snehových polí a žľabov vedúcich na západný hrebeň smrteľnú pascu. Platne modrého vodného ľadu, ktorým sme sa pôvodne chceli vyhnúť, boli nakoniec tými najmenej nebezpečnými úsekmi, ktoré sme liezli,“ približoval slovenský horolezec.
Keď sa im ani na štvrtý pokus nepodarilo preraziť na hrebeň a ani predpoveď počasia na ďalšie dni neveštila nič dobré, rozhodli sa expedíciu ukončiť.
„Nie sme smutní ani sklamaní. Jednoducho nám to tentoraz nevyšlo. Vedeli sme, že to nebude jednoduché a že šance na úspech v tejto ceste sú päťdesiat na päťdesiat. Nehľadali sme však najjednoduchšiu a čo najistejšiu cestu na vrchol. Chceli sme sa pokúsiť o čo najférovejší výstup na hranici našich možností, bez veľkoexpedičných zlozvykov, lebo Everest za to stojí,“ vysvetlil Hámor, ktorý sa už hlásil z Káthmandú.
Zároveň potvrdil, že ani na sekundu neuvažoval o zmene plánu a nepokúsili sa presunúť na „normálku“, ako horolezci hovoria ceste vedúcej na Everest, ktorú využívajú najmä vysokohorskí turisti s podporou domorodcov.