V nominačných pretekoch si miestenku do národného tímu vybojoval na úkor strieborného medailistu z olympiády v Riu 2016 Mateja Beňuša.
„Iste, chcel som sa o to pokúsiť, ale príliš som neveril, že by sa to mohlo podariť. O to krajšie to teraz je,“ priznáva rodák z Liptovského Mikuláša, ktorého budúci víkend čaká prvý ostrý štart v ročníku na majstrovstvách Európy v Prahe (1. – 3. júna).
V nominačných pretekoch ste si vybojovali miestenku v slovenskej reprezentácii v kategórii singlekanoistov. Vyšli vám podľa predstáv?
Určite nie, mal som viaceré rezervy. Prvý deň v Čunove mi nevyšiel, urobil som dve chyby, z čoho pramenil najhorší výsledok v štyroch kvalifikačných pretekoch. Odvtedy som sa však skoncentroval a už som nerobil toľko chýb ako predtým. Zlepšil som sa a kvalifikáciu do národného tímu vnímam pozitívne. Miesto v reprezentácii je pre mňa dobrým impulzom.
Po druhý raz sa vám podarilo vyradiť z reprezentačnej trojice olympijského medailistu. Pred dvoma rokmi ste odsunuli na nepopulárne štvrté miesto Michala Martikána, teraz Mateja Beňuša. Aký je to pocit?
Bol som prekvapený. Iste, chcel som sa o to pokúsiť, ale príliš som neveril, že by sa to mohlo podariť. O to krajšie to teraz je. Veľmi si to cením. Zdolať Maťa je jeden z mojich najväčších úspechov.
Z trojice elitných krajanov vám zostáva prekonať už iba Alexandra Slafkovského. Nepodpichovali ste ho?
Ale kdeže… (smiech) Ťažko povedať, čo príde. Chcem sa sústrediť na túto sezónu a nemyslieť príliš dopredu. Verím, že predvediem dobré jazdy a vybojujem solídne výsledky.
Váš tréner Tomáš Mráz pred časom povedal, že súboje s Martikánom, Slafkovským a Beňušom sú pre vás výhodou aj nevýhodou. Ako to vnímate?
Platí oboje. Je skvelé, že mám doma takú konkurenciu a môžem sa porovnať s elitou už na slovenských kanáloch. Dáva mi to neoceniteľné skúsenosti. Pre mňa je to však skôr nevýhoda. Dostať sa cez nich do reprezentácie a na preteky Svetového pohára je veľmi náročné. Chcel by som, aby to nebolo len epizódne, ale pravidelné. Ľudia hovoria o tom, že chalani sú už starší a budú končiť. Ja to tak nevidím. Stále dokazujú, že patria k najlepším na svete. Dostať sa medzi nich je ťažké.
Foto: SITA, Diana Černáková
Ste dvojnásobným juniorským majstrom sveta, raz ste získali titul aj do 23 rokov. Sú preteky v mládežníckych kategóriách jednoduchšie ako slovenská seniorská kvalifikácia?
Aj v dvadsaťtrojkách sú veľmi kvalitní pretekári. Nie je jednoduché presadiť sa a získať titul svetového šampióna. Musíme byť dobrí, mať formu aj šťastie. Cením si tieto úspechy. Určite to neboli víťazstvá zadarmo. Na druhej strane – s elitnými mužmi sa to nedá porovnávať.
Onedlho sa začne nová sezóna. Dáva vám kvalifikovanie sa viac sebavedomia?
Je to pre mňa mentálna vzpruha. Beriem to ako signál, že by sa mi vo SP a na majstrovstvách sveta i Európy mohlo niečo podariť. Budem sa pokúšať o to, aby som dosiahol na pekné umiestnenia.
Čo to znamená?
Nahradil som Maťa a niekto možno bude očakávať podobné výsledky ako mal on. To by bolo veľmi náročné. Nechcem dopredu hovoriť o bodoch či umiestneniach. Vo vodnom slalome môžete byť spokojný aj s jazdou, ktorá vám nakoniec stačí len na 15. miesto. Vtedy si poviem, že som na viac nemal. Samozrejme, nerád by som vyhorel na štyroch pretekoch za sebou. To by ma mrzelo, lebo by som svoju šancu nevyužil. Mám ciele, ale nechám si ich pre seba.
Hneď v úvode vás čaká krst ohňom – majstrovstvá Európy v Prahe…
Tamojší kanál mám rád. Dobre ho poznám, trénujeme na ňom takmer každý rok. Neviem sa štartu dočkať. Snáď mi prinesie šťastie.
Vaša kariéra je stále len na začiatku. Vstupujete do druhej sezóny medzi seniormi bez tlaku na výsledky?
To by som nepovedal. Možno ľudia odo mňa nebudú očakávať veľké výsledky. Chcem sa však priblížiť k mojim limitom a uvidíme, čo to znamená v celosvetovom meradle. Na druhej strane sú isté podmienky, ktoré by som rád splnil. Vylepšil by som si pozíciu v bojoch na budúci rok. Vtedy sa začne súperiť už aj o olympiádu do Tokia 2020. Ak chcem mať šancu, nesmiem ísť do tohtoročných pretekov s úplne čistou hlavou. Nejaký tlak tam preto bude. Rád by som potvrdil oprávnenosť nominácie.
Kouč Mráz tvrdí, že ste s kajakárom Jakubom Grigarom ako hravé dvojčatá. On si premiéru pod piatimi kruhmi už odkrútil. Kedy príde vaša?
Fúha… Kubo sa dostal do Ria a všetci vieme, ako to pre neho dopadlo. Skvele mu to kĺzalo, ale medaila mu nakoniec ušla pomedzi prsty. Škoda. Túto otázku som už párkrát dostal.
A čo na ňu zvyknete odpovedať?
Ťažko povedať, či sa chystám už do Tokia. Poviem to na rovinu: nepovažujem sa za slovenského favorita na olympijskú miestenku. Tak vysoko ani nemierim. Chcem ísť postupnými krokmi, viac ukáže čas. Zatiaľ je to medzi tromi špičkovými borcami veľmi náročné. Uvidíme, možno sa niečo podarí. Je to vo hviezdach…