„Vďaka takýmto odvážnym krokom sa Slovensko môže niekedy dopracovať k medaile,“ vraví opora českých Vítkovíc Denisa Ferenčíková (26).
Na MS v Bratislave ste splnili cieľ a obsadili 5. miesto. Rozdiel medzi najlepšími štyrmi krajinami (Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko, Česko) a Slovenskom je však priepastný. Čo treba urobiť, aby sa postupne zmenšoval?
Najdôležitejší je individuálny prístup hráčok. Nesmú sa uspokojiť s dvomi-tromi tréningmi týždenne, musia pracovať aj individuálne. Kľúčom k tomu je odchod hráčok z domácej extraligy do zahraničia. Ak hráčky zostanú v slovenských kluboch, naša reprezentácia sa nikam neposunie a zostane na mieste. Možno to znie príliš negatívne, lebo slovenská liga potom stráca kvalitu, ale nemyslím si, že súťaže u nás majú stúpajúcu tendenciu. Iste, sú v nich talenty, ale ak sa chcú rozvíjať, musia odísť. Vďaka takýmto odvážnym krokom sa Slovensko môže niekedy dopracovať k medaile.
Florbal nie je profesionálny šport, hráčky nedostávajú plat. Nie je pre hráčky riskantné v mladom veku opustiť domov?
Samozrejme, že nie je jednoduché vystúpiť z komfortnej zóny. Väčšina hráčok ešte chodí do školy. Ak sa obzerajú po vysokej, môžu si vybrať Prahu či Ostravu namiesto Bratislavy alebo Nitry. Najdôležitejšie je, aby si hráčka uvedomila, či chce v športe niečo dokázať a posunúť sa.
Váš odchod z Tvrdošína do Ostravy je výborným príkladom prechodu do kvalitnejšej súťaže. Ako prebiehal?
Pred siedmimi rokmi som skončila obchodnú akadémiu a chcela som ísť na vysokú školu s ekonomickým zameraním. Dala som si prihlášku do Bratislavy aj Ostravy. Školy boli v podstate rovnaké, ale môj impulz zlepšiť sa vo florbale hovoril v prospech Ostravy. To, že budem bez rodiny, ma neovplyvňovalo. Bola by som bez nej aj keby som študovala v Bratislave.
Foto: SITA, Brano Bibel
Čo bol pre vás po príchode do extraligových Vítkovíc najväčší šok?
Prístup hráčok. Na tréningu bolo 20–25 báb. Každá sa chcela zlepšiť, bojovala o miesto. Záujem o florbal bol u nich omnoho väčší ako na Slovensku. V Tvrdošíne nás bolo 10–13 hráčok a každá vedela, že má isté miesto v zostave. Zrazu som čelila veľkej konkurencii a bolo len na mne, či sa cez ňu prebijem alebo nie.
Viaceré florbalové kluby na Slovensku vyžadujú od svojich členov a hráčov členské. Platili ste ho aj v Tvrdošíne?
Mesto Tvrdošín v tých časoch vo veľkom podporovalo šport. Nemuseli sme si nič platiť. Viem však, že niektoré hráčky z iných klubov si museli členské platiť. Niekedy aj desiatky eur mesačne. Pre nepracujúce študentky to nie je malá suma, zväčša ju museli hradiť rodičia.
Musíte do klubovej kasy prispievať aj teraz vo Vítkoviciach?
V Ostrave neplatím nič. Mám ubytovanie zadarmo, klub mi poskytuje všetko športové vybavenie. Aby som sa uživila, pracujem v banke. Po osemhodinovej šichte idem na tréning či do posilňovne. Aby som mohla prísť na šampionát, musela som si čerpať dovolenku.
Foto: SITA, Brano Bibel
Veríte, že ste piatym miestom vyzvali sponzorov, aby finančne pomohli slovenskému florbalu?
Urobili sme maximum pre zviditeľnenie florbalu na Slovensku, viac sme zväzu ani nemohli pomôcť. Verím, že sa kompetentní chytia tejto šance. Pred i počas šampionátu mali veľa práce, po ňom jej budú mať ešte viac. Dúfam, že pomôžu vylepšiť florbalové podmienky na Slovensku.
Florbal trpí, lebo nie je olympijský šport
Slovenský zväz florbalu (SZFB) má za sebou prvú vážnejšiu organizátorskú skúšku. Zvládol ju solídne.
Za decembrový ženský šampionát v Bratislave dostal viacero pozitívnych pochvál i prísľubov od sponzorov, ktorí by mohli sprofesionalizovať najdynamickejšie sa rozvíjajúci kolektívny šport v krajine.
„Počas finálového zápasu mi prezident Medzinárodnej florbalovej federácie (IFF) Tomas Eriksson osobne poďakoval za kvalitne zorganizovaný šampionát. Podobne urobila fínska delegácia,“ vraví prezident SZFB Oto Divinský.
Organizačný tím musel vzhľadom na ekonomické možnosti zväzu realizovať majstrovstvá sveta za čo najnižšie náklady a zároveň splniť všetky podmienky IFF i reprezentácií.
„Šampionát sme financovali najmä z partnerských prostriedkov, vstupného, verejných zdrojov Bratislavského samosprávneho kraja a Ministerstva školstva. Bohužiaľ, IFF finančne nepodporuje žiaden šampionát. Navyše, organizátor musí za organizovanie zaplatiť federácii. Ešte nepoznáme presnú sumu, rádovo sa však náklady na organizovanie MS budú pohybovať v stovkách tisíc eur,“ doplnil viceprezident SZFB Teodor Turay.
Divinský už počas šampionátu absolvoval stretnutia s potencionálnymi partnermi.
„Konkrétne ponuky na stole zatiaľ nemáme. Viacerí už počas majstrovstiev sveta prejavili záujem spojiť svoju značku so slovenským florbalom. Pevne verím, že sa nám podarí túto predbežnú spoluprácu dotiahnuť do úspešného konca,“ verí Divinský.
Vlani dostal SZFB od štátu takmer 180-tisíc eur, tento rok viac ako 280-tisíc. Divinský predpokladá, že vďaka Zákonu o športe pritečie v roku 2018 do kasy ešte viac peňazí.
„Z tohtoročnej sumy 281 070 eur sme 20 % (42 160) prerozdelili v zmysle zákona klubom vo forme dotácií. Hoci by sme na budúci rok mali dostať od štátu opäť o niekoľko tisíc eur viac, stále to nepokrýva naše potreby pre adekvátny rozvoj florbalu na Slovensku,“ vysvetlil Divinský.
„Podpora od štátu je stále nízka. Súčasné prostriedky nám postačujú na najzákladnejší chod zväzu a plnenie si našich povinností. Nemôžeme si v súčasnej chvíli dovoliť kvalitnejšie podmienky. Florbal nie je olympijský šport. Pociťujeme to na výške podpory od štátu. Aj keď máme porovnateľný počet súťaží ako niektoré iné halové športy, ich štátna podpora sa pohybuje vo výške jedného milióna eur,“ dodal Turay.