Športová strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková má za sebou úspešný rok. Dokázala počas neho umne skĺbiť materské povinnosti s kariérou profesionálneho športovca a vrátila sa do najužšej svetovej špičky. V koncoročnom svetovom rebríčku trapu jej patrí piate miesto, pred rokom v poradí vôbec nefigurovala.
Cítila sa ako juniorka
„Bol rýchly, intenzívny a úspešný,“ hodnotí dvojnásobná strieborná medailistka z olympijských hier (2008 a 2012) v skratke rok 2017.
„Sezónu sme tentoraz odštartovali až v máji, keďže prvé dve podujatia Svetového pohára som vynechala. Výsledky ma potešili. Na Svetovom pohári v Larnake som sa cítila po roku a pol ako juniorka. Veď s babami som sa okrem vlaňajších ME takmer vôbec nevidela. Všetko bolo pre mňa akoby nové. Na ME to už bolo fajn, postúpila som do finále a skončila piata. Majstrovstvá sveta vyšli nad moje očakávania, psychicky mi pomohol zvládnutý rozstrel a bola z toho skvelá medaila. Na finále SP do Indie sa mi príliš nechcelo ísť, ale napokon som si to tam užila,“ približuje.
Už v predošlom roku sa po pôrode vrátila na strelnicu a pri jedinom medzinárodnom vstúpení (olympiádu vynechala) získala na ME zlato. Streľba ju baví azda ešte viac ako predtým, chvíle s flintou si vie dokonale užiť.
„Teraz je to najmä o manažovaní času. Vždy zvažujeme, kam so mnou môže cestovať manžel, aby sme mohli ísť spolu celá rodina. Keď to nevychádza, tak riešime, ku ktorým starým rodičom pôjdu. Malý chodí od októbra do jaslí, rýchlo si zvykol. Je to pre nás dobrá príprava na budúci rok. Odbremení to starých rodičov,“ vysvetľuje.
Aj na budúci rok by rada mala na niektorých pretekoch synčeka Nathana pri sebe. „Do Kórey na majstrovstvá sveta so mnou iste nepôjde. No napríklad ME máme za dverami, kúsok za Viedňou. Keď pôjdeme na desaťdňové sústredenie do Talianska, potrebujem mať malého pri sebe. Zároveň sa vždy budeme rozhodovať, či so mnou pocestuje manžel alebo mama. Nechceli by sme celú Maťovu dovolenku minúť len na strelecké tripy, keďže materská sa mu už skončila,“ hovorí 33-ročná brokárka.
Naplnila aj tajný cieľ
Kedy sa jej strieľa lepšie – keď je syn nablízku, na strelnici alebo doma s blízkymi?
„Ako kedy. Na Cypre bol chorý, počas oficiálneho tréningu ani nebol na strelnici, rozhodovalo sa, či pôjde do nemocnice alebo nie. To bol stres. Počas pretekov už bol na strelnici, čo mi pasovalo. Na európskom aj svetovom šampionáte som bola sama. Počas ME to bolo lepšie, lebo sme celé dni trávili na strelnici a tam si až tak neuvedomíte, že vám chýbajú. Na MS sme však strieľali až poobede, tam som to cítila oveľa viac. Štyri hodiny doobeda som nemala čo robiť. Bol to pre mňa bez malého zabitý čas,“ posťažuje sa.
Foto: SITA, Marek Mrvis
Zároveň nezabudne zdôrazniť, ako veľmi si cení, že ju najbližší podporujú v kariére.
„Nebyť ich pomoci, ľahko sa mohlo stať, že s prvým dieťaťom by som so streľbou skončila. Na strelnici som viac uvoľnená, užívam si to tam. Na druhej strane som levica. Vždy si poviem, že keď sa oni doma o seba starajú, ja si musím svoju robotu odmakať na sto percent,“ tvrdí. Pred rokom si na vyhlásení najlepších strelcov želala vrátiť sa do najlepšej desiatky svetového rebríčka.
„Potešilo ma, už keď som sa po Larnake dostala na 36. pozíciu. Po MS som poskočila na piatu priečku a vo finále SP ju potvrdila. Tým sa mi splnil aj tajný sen – dostať sa do najlepšej šestky,“ usmeje sa.
Pod dozorom dvoch kondičných trénerov
Hoci nad budúcou sezónou sa jej ešte premýšľať príliš nechce, poctivo sa na ňu pripravuje.
„Snažím sa makať v telocvični, trénujem štyrikrát do týždňa. Počas sezóny už do posilňovne chodiť nebudem, tak nech mám z čoho čerpať,“ vysvetlí.
Na MS v Južnej Kórei začiatkom septembra sa budú rozdeľovať prvé miestenky na olympiádu v Tokiu. „Potešilo by ma, keby som tam uspela, ale za cieľ si to nedávam. Dôležité je, aby som bola po sezóne sama so sebou spokojná. Na MS rozdajú len tri miestenky a príde nás tam minimálne 80. Zatiaľ neriešim, či mám šancu na prvú trojku. Budúci rok pôjdeme aj na Svetový pohár do Kórey, aby sme si otestovali strelnicu, keďže ju renovovali,“ prezrádza.
Zároveň priznáva, že sa už teší na blížiace sa Vianoce. S jeden a pol ročným chalaniskom v dome budú podľa jej slov veľmi, veľmi zaujímavé. „Vlani ho ešte stromček vôbec nezaujímal. Teraz sme boli pozrieť sestru, ktorá ho už má postavený – Nathan strhával ozdobné gule, hrýzol ich a ťahal káble od svetiel. Iste to bude doma zábava. Už päť dní robím adventný veniec, hádam ho dokončím do druhej adventnej nedele,“ dodá so smiechom.