Foto: Jose Juarez
Narodil sa v kamerunskom meste Batié. Rodičia sa krátko potom rozviedli a malý Francis sa musel s matkou a ďalšími troma súrodencami pretĺkať životom v náročných podmienkach. Nemali stály domov, pendlovali medzi príbuznými.
Ngannou už ako 12-ročný musel do práce, aby aspoň trochou prispel do rodinného rozpočtu. Pracoval v pieskovej bani, kde hodiny vynášal ťažké vrecia. Na školské vzdelanie musel zabudnúť, aspoň čítať a písať sa naučil od starého otca.
„Bolo to veľmi náročné. Musel som pomáhať mame starať sa o mladších súrodencov, i keď stále som bol len dieťa. Pracoval som v bani, inak sa nedalo. Zostali mi však aj čas na snívanie. Chcel som byť ako Mike Tyson, stať sa skvelým boxerom,“ spomínal Ngannou.
Gény zdelil po otcovi, ktorý bol známym pouličným bitkárom. Ngannou senior mal kvôli svojej výbušnej povahe neustále problémy so zákonom a kvôli tomu aj opustil rodinu – musel utiecť pred políciou.
„Ľudia hovorili, že budem ako on. Mal som mohutnú postavu s veľkou silou. Hanbil som sa za to. Povedal som si, že v žiadnom prípade nedopadnem ako môj otec, ktorý nás opustil. Prisahal som, že sa postarám o rodinu. A to som robil a robím doteraz.“
Vo veku 22 rokov odišiel do najväčšieho kamerunského mesta Douala, kde trénoval box a pracoval v textilnej fabrike. O niekoľko mesiacov sa mu splnil sen – zarobil dostatok peňazí na cestu do Paríža.
Vo francúzskej metropole si na niekoľko týždňov vyskúšal úlohu bezdomovca, ale napokon si našiel prácu a mohol sa obzerať aj po možnostiach tréningu.
„Pamätám si, ako som vstúpil do prvej telocvične so slovami: Len teraz som sa do Paríža presťahoval, nemám kde bývať a nemám peniaze. Ale neprišiel som žobrať. Len chcem miesto, kde by som mohol trénovať, pretože raz bude zo mňa svetový šampión,“ spomínal Ngannou.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch našiel kouča, ktorý mu poskytol tréningové podmienky. Tréneri si rýchlo všimli, že na svoju výšku je veľmi pohyblivý s výbornými reflexmi. Preto mu odporučili, aby box vymenil za zmiešané bojové umenia.
„Najskôr som o tom nechcel ani počuť. Chcel som byť boxer. Ale zapáčilo sa mi to, lebo to bola kombinácia rôznych techník. Mohol som zapojiť nielen päste, ale aj lakte, nohy a najmä môj inštinkt predátora,“ pokračoval dvojmetrový obor.
Úspechy nenechali na seba dlho čakať. Po niekoľkých vyhratých súbojoch sa dostal do najprestížnejšej divízie MMA (Mixed martial arts) – do zámorského UFC (Ultimate Fighting Championship). Počas víkendu nastúpil v Las Vegas na svoj zatiaľ životný zápas a zvládol ho s bravúrou.
Smrtiacim ľavým zdvihákom poslal k zemi Alistaira Overeema, jednu z najväčších hviezd najťažšej kategórie UFC. „On je minulosť, ja som prítomnosť. Nezaujíma ma, kto bude ďalší. Chcem byť najlepší,“ vyhlásil Ngannou po súboji.
Ak sa nestane nič nečakané, na budúci rok nastúpi na titulový zápas proti aktuálnemu šampiónovi ťažkej váhy Američanovi Stipemu Miocicovi. Borec s chorvátskymi koreňmi doteraz obhájil dvakrát, ale proti Ngannouovi ho čaká ťažká výzva.
Aj z toho dôvodu, že Kameručan je držiteľom najtvrdšieho úderu v profiringu. V auguste mu namerali úder v hodnote 129 161 jednotiek. Predchádzajúce maximum bolo 114 000 jednotiek, ktoré predviedol šampiónon v kickboxe Tyrone Spong.