Vo štvrtok večer slovenská atletika bilancovala. Rok generačnej výmeny. Obdobie, počas ktorého sa pasovala s doteraz málo známym problémom s biologickým pasom. Čas, ktorému vládol jediný muž.
Šprintér Ján Volko doma v Bratislave oholil drobné náznaky brady, vymenil športové náčinie za slušivý oblek a vybral sa prebrať si v rodnom meste tri anketové ceny podčiarkujúce jeho vynikajúcu sezónu.
„Je mi v ňom teplo, nemám to rád. Nie som ten typ, ktorý sa v ňom cíti komfortne,“ povedal so smiechom na margo svojho outfitu atlét, objav i najlepší mládežnícky reprezentant Slovenska za rok 2017.
Mrzí ho londýnska stovka
Volkovo víťazstvo je zaslúžené. Popri dištancovanom Matejovi Tóthovi pre nezrovnalosti v biologickom pase a nie príliš vydarenej sezóne Marcela Lomnického v hlasovaní rozdrvil konkurenciu.
„Najkrajší pocit je, keď dobehnete do cieľa. Tomu sa nič nevyrovná, ani odovzdávanie medaily na pódiu. Nechcem ceremoniál dehonestovať, ale pre mňa je to iba nadstavba. Najväčší príval emócií príde po víťaznom či medailovom dobehnutí. To je najkrajší zážitok,“ priznal dobre naladený Volko.
V končiacom sa roku zažil takýto pocity štyrikrát. Na halových majstrovstvách Európy šokoval Belehrad i rodákov striebornou medailou v šprinte na 60 metrov.
V lete na majstrovstvách Európy do 23 rokov prvýkrát vstupoval do vrcholných pretekov v úlohe jedného z najväčších favoritov. Zvládol ju parádne – zlatom na 200 a striebrom na 100 metrov. Medailovú žatvu zakončil bronzom z dvojstovky na letnej univerziáde v Tchaj-peji.
„Mrzí ma londýnska stovka. Nedá sa však povedať, že by mi nevyšla, veď som tam zabehol slovenský i osobný rekord. Škoda tej jednej stotinky, ktorá mi chýbala na semifinále. Na druhej strane, v tomto roku nebolo veľa vecí, s ktorými by som bol nespokojný,“ bilancoval.
Na svetovom šampionáte definitívne otvoril brány svetovej špičky. Na dvojstovke sa ako prvý Slovák v histórii dostal do semifinále MS, celkovo obsadil 15. priečku. Nie div, že trón slovenskej kráľovnej športov patrí jemu.
„Je to veľký úspech a obrovská pocta. Pri pohľade na menoslov predošlých víťazov si uvedomujem, že sa nachádzam v elitnej spoločnosti. Som vďačný všetkým, ktorí sa o to pričinili. Bol to náročný rok, teraz prichádza nový. Treba všetky úspechy hodiť za hlavu a znovu trénovať, aby to bolo podobné aj v 2018,“ skonštatoval Volko.
Dlhodobým cieľom je Tokio
Podľa vlastných slov zo začiatku mal trochu problém zvyknúť si na zvýšený záujem verejnosti, médií i sponzorov. Zvládol to aj vďaka svojmu tímu. Nezaháľa a už teraz premýšľa nad budúcnosťou.
„Nikdy nechcem mať prehnané ciele. Uvidíme, ako sa vyvinie sezóna. Podľa časov budem približne vedieť, či to bude stačiť. Samozrejme, finále na ME, či už na stovke alebo dvojstovke, by potešilo. Z dlhodobejšieho hľadiska je mojím cieľom určite účasť na olympijských hrách v Tokiu 2020,“ prezradil.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ladenie na rok 2018 odštartoval vo Vysokých Tatrách. Odmalička chodieval do hôr – lyžovať sa s rodičmi. Má k týmto aktivitám pozitívny vzťah. Veľmi rád spoznáva hory aj z detailnej blízkosti. Hoci lyže zakázané nemá, nestál na nich kvôli atletike tri roky. Ak príde dlhšia pauza, rád si ich znovu obuje.
„Hrebeňovka bola nová a pekná skúsenosť. Som rád, že sme ju mohli s trénerkou a jej manželom absolvovať. Trochu zamrzelo, že v Tatrách napadol sneh a nemohli sme veľmi trénovať. Hrebeňovka nám dala zabrať. Bola to pre mňa skôr odmena ako trest, pre nich to bolo trochu náročnejšie. Svalovicu som mal, ale skôr z tréningu ako z turistiky,“ priblížil vysokohorské sústredenie.
To už o niekoľko dní vystrieda na takmer mesiac príjemné juhoafrické teplo. Do utorkového odletu však Volko musí stihnúť viacero školských povinností.
„Potrebujem dokončiť a odovzdať viaceré projekty,“ vysvetlil študent Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Od školy som si veľmi neoddýchol. Hneď po konci sezóny som sa jej musel naplno venovať. Je to veľmi náročné, zatiaľ to zvládam. Potreboval som nejaké ústupky, ktoré našťastie prišli. Na druhej strane, sú tam niektorí pedagógovia, ktorí ich – voči mne i ostatným – nerobia. Mohli by talentovaným ľuďom viac pomôcť. Škoda.“
Dokončiť vysokoškolské štúdium hrá u 21-ročného šprintéra veľkú rolu. „Je to pomoc do budúcnosti,“ pritakal. Škola i vrcholová atletická príprava mu zaberajú všetok čas. Priestor pre priateľku v ňom Volko zatiaľ nenachádza.
„Prezradím veľké tajomstvo. Nie je o mňa väčší ženský záujem, ako pred úspechmi. Neviem, kto to vymyslel, ale je to mýtus. Zatiaľ na to ani nemám čas. Netuším, kam by som ju v mojom nabitom harmonogame zaradil,“ uzavrel s úsmevom.