Florbalistiky Pruského sa pred necelými dvoma týždňami zapísali do histórie. Stali sa prvým slovenským klubom, ktorý vyhral EuroFloorball Cup a vybojoval si miestenku medzi elitnými svetovými tímami v rámci Champions Cupu.
„Je to obrovský úspech pre našu obec, ktorá ma dvetisíc obyvateľov. Urobili sme skvelú reklamu Pruskému i celej krajine,“ teší sa Ivana Hrehušová (24), kapitánka tímu.
Už vo vás s odstupom času trochu dozneli víťazné emócie?
Ale kdeže, to ešte chvíľku potrvá. Každú chvíľu nám niekto v dedine potrasie rukou, naše fotky sa objavujú na sociálnych sieťach. Ešte stále dostávame gratulácie a žijeme tým. Je to príjemné.
Cesta autobusom domov bola veselá?
(Smiech) Ale áno, len sme boli veľmi unavené, tak sme po ceste všetky zaspali. Trochu sme to oslávili až doma. Čakali nás fanúšikovia aj starosta obce.
Po odmietnutí účasti majstra zo Spišskej Novej Vsi ste dostali šancu ísť na EuroFloorball Cup ako vicemajster. Kedy ste sa rozhodli, že do Lotyšska pocestujete?
Spišskej Novej Vsi odišli viaceré veľmi dobré hráčky. Keď pozvánku odmietli, tréner sa nás v kabíne spýtal, či by sme mali záujem. Pri pohľade na konkurenciu sme vedeli, že môžeme uspieť. Pozbierali sme peniaze od sponzorov, prispeli aj rodičia a išlo sa.
S akými ambíciami ste išli do lotyšskej Valmiery?
Vedeli sme, že najsilnejším súperom bude ruský tím Nauka-SAFU-NT. Už sme s ním predtým hrali na tomto podujatí. Na predošlých turnajoch sme vždy skončili v semifinále. Tentokrát sme verili, že to prelomíme a dostaneme sa do boja o trofej.
Práve proti Nauke ste odohrali prvý zápas a ten vám nevyšiel…
Nie je nič príjemné začať vysokou prehrou. Vedeli sme, že to bude náročné, ale prehra 3:11 je zlý výsledok. Myslím si, že sme ešte neboli zoznámené s prostredím a svoje zohrala aj nervozita. Po zápase sme si však všetko rozobrali a hodili za hlavu. Vedeli sme, že cesta do finále sa začína druhým súbojom proti domácemu tímu Kekava.
Ten priniesol drámu, ktorú ste rozhodli v 12. sérii samostatných nájazdov. Vedeli ste dopredu, čo urobíte?
Stihla som odpozorovať pohyby brankárky súpera. Predtým, ako som išla, mi tréner Vladimír Gábor povedal, aby som si ju rozpohybovala. Snažila som sa ju zmiasť pohybom a 2–3 rýchlymi kľučkami. Keď už bola na zemi, úspešne som zakončila.
Takže trénerova rada nad zlato?
Áno (smiech). Hneď som sa mu poďakovala. Som rada, že mi to povedal, lebo by som znovu vymýšľala čosi komplikované – kľučky a blafáky.
V semifinále s ďalším domácim družstvom Rubene (7:6) ste začali výborne, ale v druhej polovici stretnutia ste prehajdákali trojgólové vedenie z úvodu. Čím to bolo?
Tréneri zvolili dobrú taktiku. Vysoké napádanie na začiatku duelu robilo súperkám problémy. Žiaľ, neskôr prišli vylúčenia, čím sme dostali domáce do stretnutia. Sme rady, že doťahovanie o jeden gól napokon vyšlo v náš prospech.
Proti Gdaňsku ste sa znovu blysli dvoma gólmi a rozhodli o víťazstve 2:1. Bolo finále najnáročnejším stretnutím?
Ani nie, to bolo skôr stretnutie s Kekavou. Vo finále to bolo psychicky náročnejšie, boli sme blízko k úspechu. V závere sme hrali oslabenie 4 proti 6, pretože odvolali brankárku. Baby, ktoré boli na ihrisku, to skvele ustáli.
Záverečná siréna priniesla výbuch radosti…
Bola to neskutočná eufória a splnenie veľkého sna. Dosiahli sme historický úspech. Žiadnemu slovenskému florbalovému tímu sa dovtedy nepodarilo vyhrať túto súťaž a postúpiť do Champions Cupu, čo je obdoba futbalovej Ligy majstrov. Je to obrovský úspech pre našu obec, ktorá ma dvetisíc obyvateľov. Urobili sme skvelú reklamu Pruskému i celej krajine.
V decembri bude Bratislava hostiť majstrovstvá sveta. Zamotali ste so spoluhráčkami hlavu hlavnému trénerovi Michalovi Jedličkovi?
To je skôr otázka na neho. (smiech) Neviem, či turnaj sledoval. Myslím si, že baby, ktoré už v národnom tíme sú, potvrdili svoju oprávnenú nomináciu a budú prínosom na MS.
Stali ste sa najproduktívnejšou hráčkou družstva (6+2) a dostali ste sa aj do All-Stars výberu. Pomýšľate na pozvánku do reprezentácie?
Samozrejme, ale som realistka. Myslím si, že sa to nestane.
Prečo?
Šampionát sa začína už čoskoro a kouč pracuje s určitými hráčkami už dva roky. Neočakávam, že by som sa dostala do nominácie. Tréner má svoju predstavu o zložení tímu. Skôr to vidím na ďalší dvojročný kvalifikačný cyklus. Keby som sa však mýlila, nesťažovala by som sa. (úsmev)