Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Juraj Tarr: Potrebujeme si preprogramovať telo aj mozog

Museli sa zmieriť so zmenou olympijskej disciplíny. Ich obľúbený kilometer pod piatimi kruhmi nahradí polovičná trať.

05.11.2017 08:08
Juraj Tarr Foto: ,
Juraj Tarr.
debata

Členovia úspešného štvorkajaka (Myšák, Vlček, Tarr, Linka), ktorý bral pred rokom v Riu de Janeiro striebro, si už na dynamickejšiu päťstovku pomaly zvykli. Na ME v Plovdive na tejto trati získali striebro a na MS v Račiciach potvrdili piatym miestom príslušnosť k najužšej špičke. „To je základný cieľ, aby sme sa s výhľadom na olympiádu držali v najlepšej šestke,“ tvrdí najstarší z posádky Juraj Tarr (38).

Ako ste strávili voľnejšie chvíle od augustových MS?

Doprial som si dva mesiace oddychu. Nerobil som nič, len som rekreačne hrával hokej. Užíval som si to. Keďže staviame dom, tak nejaké drobné práce, ktoré zvládam, som si urobil sám. Venoval som sa najmä regenerácii, tradične som bol aj v kúpeľoch.

Na ktoré práce pri dome si trúfate?

Nepúšťam sa do ničoho, čomu nerozumiem. Zväčša ide len o pomocné práce. Keď mi dotiahli siete – vodu, plyn a elektrinu – tak som to zakopal. Prípadne som niekomu niečo podával, aby to šlo rýchlejšie. Už máme domček omietnutý zvonka aj zvnútra, ale do toho som sa nepúšťal. Chcem to mať predsa pekné. Sťahovať by sme sa mohli budúci rok v lete alebo po skončení sezóny. Nechceme to unáhliť, všetkému treba dopriať čas, aby tam neboli chybičky.

Ako sa vám darí na ľade?

Naposledy som strelil jeden gól a na jeden prihral. Nebol to dôležitý duel, tímy si už vyberali súperov pre play off. Niektorí súperi to síce berú o čosi vážnejšie, ale mne vždy ide najmä o to, aby sme sa dobre zabavili. O necelé dva týždne sa začne semifinále ligy, ale to už budem na sústredení v USA. Spoluhráči sa ma aj pýtali, či nepriletím späť. Ale to nie (smiech). Trénera Peťa Likéra som sa na to radšej nepýtal. Teraz mu hokej extra nevadí, ale o rok, keď sa bude blížiť olympijská kvalifikácia, mi ho už isto bude zakazovať. No nejako potajme si zahrám (smiech).

Kde ste boli v kúpeľoch?

Tradične v Piešťanoch, i keď tentoraz len s Denisom Myšákom. Majú tam dobré bahno a minerálna voda je vhodná na kĺby. Nie som ešte starý, ale telo si už vyžaduje poriadnu regeneráciu. Chcel som zobrať so sebou aj rodinku, ale nejako nám to termínovo nevychádzalo. Žena si otvára obchod s detským oblečením, tak s tým mala dosť starostí.

Zvykli ste si už na zmenu hlavnej disciplíny?

Nie je to až také nebezpečné, ako sa zdá, ale musíme preprogramovať telo aj mozog. Určite trochu zmeníme štýl tréningov. Budeme jazdiť jeden rýchlejší úsek, po ktorom bude nasledovať dlhšia pauza než to bolo doteraz. Kondička ostáva dôležitá, ale musíme sa preorientovať na rýchlosť a dynamiku. Zo začiatku to bude bolieť. Aspoň zistíme, či sme naozaj vytrvalostné typy alebo máme v sebe zakorenenú aj výbušnosť.

Dá sa porovnať bolesť v cieli päťstovky a tisícky?

Bolí to inak, ale ťažko sa to vysvetľuje. Po kilometri cítite neskutočnú bolesť, telo je totálne vyčerpané. Samozrejme, keď získate medailu, dostavia sa emócie a je to úplne iné. Bolesť ide do úzadia. Bez cenného kovu to však bolí strašne – svaly sú úplne stuhnuté, chvíľu sa neviete ani pohnúť, je vám zle. Niekedy cítim v ústach krv. Pri päťstovke idete takmer o minútu a pol kratšie, takže to bolí o čosi menej, ale zároveň je to trochu iný druh bolesti. Treba si na to zvyknúť. Nikomu neprajem tú bolesť v cieli. Ja ju mám rád, ale len keď je z toho medaila.

Aký cieľ ste si stanovili pre rok 2018?

Držať sa v prvej šestke. Medaila je, samozrejme, vždy príjemný bonbónik. Najdôležitejšie bude udržať sa v šestke pre rok 2019, keď sa budú rozdávať olympijské miestenky. Ak by sme na budúci rok vyhrali zlato, ale potom v Szegede skončili siedmi a ostali bez miestenky, bol by to neúspech.

Očakávate zvýšenú domácu konkurenciu?

Dukláci to istotne vyskúšajú a sme tomu len radi. Konkurencia je vždy plus. Keď máte istotu, môže sa to podpísať pod výkony. Ak cítite niekoho za chrbtom, trénuje sa lepšie.

Čo je vaša hlavná motivácia?

Prekonávanie rekordov. Najmä Erik má pred sebou niekoľko zaujímavých výziev. Ja sa za ním len pomaličky doťahujem. Základ je, že vás šport musí stále baviť. Čiastočne zohráva úlohu aj to, že sme profesionálni a to, čo nás baví, nás aj živí. No bez lásky ku kajaku by to robiť nešlo, prípadne by to nemalo želaný efekt.

debata chyba
Viac na túto tému: #Juraj Tarr