Foto: SITA, Martin Havran
„Po tejto sezóne plánujem definitívne zavesiť hokejku na klinec,“ vysvetľuje rodáčka z Varína. Útočníčka pražského Florbalového klubu Jižní Město je priebežnou líderkou kanadského bodovania českej extraligy.
O necelé dva mesiace sú v Bratislave majstrovstvá sveta. Vnímate ich ako vrchol doterajšej kariéry?
Zatiaľ ani nie, ale stres i očakávania určite prídu časom (smiech). Veľmi sa na ne teším. My, staršie hráčky, sme zažili už mnoho šampionátov. Bude to veľká vec najmä pre mladšie baby. Ale jasné, doma je doma. Bude to aj pre mňa niečo úplne nové. Navyše, bude to skôr bodka za kariérou, ako jej vrchol…
Bodka za reprezentačnou alebo florbalovou kariérou?
Nechcem ešte hovoriť dopredu, môže sa udiať čokoľvek. V klube som sa dohodla, že prebiehajúcu sezónu určite dohrám. Po nej však plánujem zavesiť hokejku na klinec definitívne.
Aké sú hlavné dôvody vášho konca?
Jedným je skĺbenie práce produktovej manažérky v medzinárodnej firme a florbalu. Kým som ešte študovala, bolo to ideálne. Žila som v skvelom meste. Hrala jednu z najkvalitnejších líg na svete. Teraz, keď sa k tomu pridali aj pracovné povinnosti a osobný život, začalo to byť veľmi náročné. Ak chcete nájsť nejaký balans, musíte sa niečoho zrieknuť. Taktiež verím, že na ďalších reprezentačných zrazoch už nebudem kvôli iným, milším povinnostiam…
Čo to znamená?
Budúci rok plánujeme so snúbencom svadbu a potom, ak Boh dá, aj rodinu.
Späť k majstrovstvám sveta. Pred dvoma rokmi vznikol medzi hráčkami a vtedajším trénerom slovenskej ženskej reprezentácie Jaroslavom Marksom konflikt, ktorý vyústil v jeho odchod. Čo hovoríte na nového trénera Michala Jedličku?
Keby som ho mala charakterizovať jedným slovo, vybrala by som excentrický. Bedla je fajn. Je nám vekom i mentalitou bližší ako kouč Marks, čo považujem za plus. Ľahšie sa mu s nami komunikuje. Je dosť prísny. Občas reaguje trošku silnejšie, ako sme zvyknuté. Myslím si, že to bude tým, že sme jeho prvé ženské družstvo v pozícii hlavného trénera. Na druhej strane, robí v prístupe k nám veľké pokroky.
Foto: SITA, Martin Havran
Jedlička je z českej florbalovej scény známy striktným dodržiavaním pravidiel, za ktoré sa nebojí trestať. Nastavil tento režim aj v slovenskej kabíne?
Áno. Som presvedčená, že jeho tvrdá ruka je potrebná, aby sme plnili jeho pokyny a niekam sa herne, takticky i mentálne posunuli. Zatiaľ to dobre funguje.
Nastala zmena aj v hernom štýle?
Je iný a lepší. Zmena na trénerskom poste bola podľa mňa veľkým plusom aj z tohto hľadiska. Je tam veľa nových vecí. Pre mňa osobne je to veľmi pozitívne. Po dlhých rokoch sa prichádzam na reprezentačné zrazy niečo naučiť a niekam sa posunúť.
Znie to, ako by to predtým nebolo tak…
Z predošlých cyklov som mala pocit, že som mladším hráčkam odovzdávala niečo ja. Teraz viem, že sa od neho môžeme učiť mnohé veci. Sme za to vďačné. Jeho systém hry je pre mňa nový. Nikdy som o ňom nepočula, ale veľmi sa mi páči.
Už ste sa s ním stotožnili?
Dva roky na prípravu pred MS sú, žiaľ, veľmi málo. Je náročné prejsť v takej krátke dobe na iný systém a čakať od toho zázraky. Na ostatnom prípravnom turnaji v Mladej Boleslavi sme odohrali dobré zápasy, ale nový systém sme sa stále iba učili. Rok nám trvalo, kým sme si naň aspoň ako-tak zvykli. Musíme v ňom byť celý zápas na 100-percentne sústredené. Ak nebudeme schopné konkurovať svetovej štvorke na týchto majstrovstvách a tréner Jedlička s nami zostane, verím, že už o dva roky ich potrápime a budeme bojovať o medaily.
Foto: SITA, Martin Havran
V Bratislave to neprichádza do úvahy?
Pevne verím, že áno. Je to agresívny, dynamický a najmä útočný herný štýl. Stále sa ho učíme a robíme veľa chýb. Dúfam, že taktiku budeme na domácej pôde dodržiavať čo najprecíznejšie a dosiahneme solídny výsledok. Dúfam, že to bude divákov baviť a budú sa na nás chodiť pozerať.
Veríte, že by sa na Slovensku mohol rozpútať florbalový ošiaľ?
Keď sa rozprávam s českými spoluhráčkami o MS 2013, ktoré boli v Brne a Ostrave, spomínajú na to ako na sviatok. Mám pri počúvaní ich zážitkov zimomriavky. Zatiaľ si to však na Slovensku veľmi neviem predstaviť. Na druhej strane, pred dvoma rokmi sme hrali v Nitre kvalifikáciu. Bolo tam veľa ľudí a pre mňa to bol najlepší florbalový zážitok v kariére. Bola by som rada, keby sa niečo podobné zopakovalo. Chcela by som na MS v Bratislave spomínať celý život.
V C-skupine sa postupne stretnete so Singapurom, Estónskom a Austráliou. Je cieľom víťazstvo v skupine?
Možno to bude znieť povýšenecky či namyslene, ale súperky v skupine nás až tak nezaujímajú. Ak chceme ísť čo najďalej, tieto družstvá musíme zdolať rozdielom triedy. Ak by sme zaváhali, ťažko môžeme bojovať o dobré umiestnenie. Výkonnostne vyrovnaných súperov by sme mali stretnúť až v ďalších fázach turnaja.
V osemfinálovej fáze to s najväčšou pravdepodobnosťou vyzerá na súboj Slovenska proti Nemecku alebo Poľsku. To bude duel o všetko?
Dá sa povedať, že s týmito družstvami sme približne na rovnakej výkonnostnej úrovni. Začiatkom septembra sme zdolali Nemky 13:4. Veľmi ma to prekvapilo, ale netreba to preceňovať. Proti Nemkám alebo Poľkám to bude kľúčový duel. Ak ho zvládneme, dostaneme sa tam, kam chceme – do štvrťfinále. Potom sa môže udiať čokoľvek, hoci s najlepšou štvorkou – Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko a Česko – sa dlhodobo nemôže porovnávať žiadna iná reprezentácia. Tento rok sme v prípravnom zápase proti Česku získali historicky prvý bod za remízu. Bolo by fajn podobný výkon zopakovať aj v decembri. Verím, že nás fanúšikovia poženú a dopomôžu nám k malému zázraku.