„S tretím miestom som spokojná. Na to, ako prebiehalo finále, to nakoniec dopadlo nad očakávanie,“ hlási z Moskvy už štvornásobná medailistka z MS v trape. V roku 2010 získala v Mníchove zlato, o rok v Belehrade striebro a v roku 2003 v Nikózii bronz.
„Prvý deň súťaže mi nevyšiel podľa predstáv. Hoci sa to nezdá, strelnica v Moskve nie je vôbec jednoduchá. Dlho sa vám strieľa dobre a z ničoho nič príde chyba. V sobotu som už vedela, že musím trafiť všetky terče, aby som mala nádej na finále. Vyšlo to,“ hovorí zverenka Branislava Slamku.
Vo finále to spočiatku vyzeralo len na zopakovanie piatej priečky z nedávnych ME, no postupne sa slovenská reprezentantka rozstrieľala a predbehla ešte dve súperky.
„Som typ, ktorý vo finále strieľa buď super, alebo mu to vôbec nejde. Začalo sa to skôr druhou možnosťou, ale nejako som to postupne lepila, zabrala, pomohli mi aj súperky. Po pretekoch sa všetci smiali, že všetky hrali so mnou a vybrala som si všetkých žolíkov šťastia,“ priznáva dvojnásobná strieborná medailistka z olympijských hier.
Foto: SITA, Marek Mrviš
V Moskve sa musela zaobísť bez svojho 16-mesačného syna Nathana.
„Už na európskom šampionáte v Baku som bola bez neho. Je to dosť zvláštny pocit. Na jednej strane je to fajn, na druhej trochu smutné. Celý deň prebieha úplne inak, ako keby bol so mnou. Na strelnici je navyše veľké ihrisko vonku aj vnútri, úplne prázdne. Vravela som si, že by sa tam dobre zabavil. No trepali sme sa sem viac než dvanásť hodín – takže je lepšie, že so mnou nešiel,“ vysvetľuje.
Prečo trvala cesta do Moskvy tak dlho?
„Už pred letiskom to bola ťažoba. V Moskve sme potom čakali štyri hodiny a ďalšie štyri trvala cesta do hotela a na strelnicu, keďže šofér viackrát zablúdil. Ráno som odchádzala z domu o ôsmej a večer sme prišli do hotela o pol dvanástej. S Nathanom som bola v kontakte cez telefón. Na obrazovke či plagáte ma vníma a teší sa zo mňa, ale preteky ho ešte nezaujímajú. Na to si budem musieť ešte pár rokov počkať,“ tvrdí.
Na MS v Moskve potvrdila, že stále patrí do najužšej svetovej špičky a „odmenou“ je aj vybojovanie účasti vo finále Svetového pohára.
Foto: SITA, Marek Mrviš
„Každá medaila poteší, aj z hľadiska toho, že ukazujem, že na to stále mám. Navyše, tento rok je prvá na veľkom svetovom podujatí. Dnes ma ešte čaká mix a v sobotu som sa vďakabohu/žiaľbohu kvalifikovala na finále SP do Indie,“ vraví Rehák Štefečeková a dodáva:
„Takže ma čaká ďalšia cesta bez malého. Škoda, že nebude finále napríklad v Slovinsku, to by som sa tešila podstatne viac, lebo vždy je fajn byť medzi najlepšími strelkyňami v danom roku.“