Osemnásťročná talentovaná Šamorínčanka Gabriela Ladičová tvorí pár s o pol roka starším kajakárom Martinom Nemčekom. V závere minulého týždňa si obaja odkrútili premiéru na seniorskom šampionáte.
Ladičová obsadila v C1 na 200 m osemnástu priečku, Nemček skončil s Fraňom, Balážom a Jakubíkom v K4 na 1000 m na piatom mieste.
Motivácia s výhľadom na Tokio
„Veľmi sa teším, že som mohla štartovať na MS. Najmä z toho, že mi to vyšlo už po troch rokoch tréningu. Nečakala som, že si vybojujem nomináciu do Račíc. Zrazu som stála na štarte s babami, ktoré som dosiaľ len z diaľky obdivovala. Nemala som veľké očakávania. Snívala som o postupe do B-finále, čo sa mi podarilo. Je to pre mňa obrovská motivácia ďalej na sebe pracovať,“ hovorí sympatická kanoistka.
Počas semifinálovej jazdy ju z hľadiska emotívne povzbudzoval aj Nemček. Keď pri jej mene zasvietilo šieste miesto zaručujúce účasť v B-finále, ruky mu od nadšenia vystrelili do vzduchu a okamžite sa za ňou cez celý areál rozbehol. „Keď sme vyhrali semifinále K4, mal som obrovskú radosť. Teraz prežívam iný druh radosti,“ priznal s hrdosťou.
Pred dvoma rokmi bola prvou slovenskou kanoistkou na MS Hana Mikéciová (teraz štartovala v C2 s Luciou Valovou). Aká je u žien a dievčat momentálne konkurencia? „Už je nás o čosi viac. V juniorkách síce len tri-štyri, ale kadetiek je už dosť. Mám sa s kým porovnávať, mladá Lucka Valová je veľký talent, hoci vekom ešte len kadetka,“ priznáva Ladičová.
Foto: Pravda, Michal Mašľany
Zároveň verí, že o tri roky na olympiáde v Tokiu bude mať Slovensko po prvý raz zastúpenie aj v ženskom kanoe. „Ak budeme napredovať tak rapídne ako doteraz, mohlo by to vyjsť. Čím ďalej, tým dosahujeme viac finálových umiestnení na mládežníckych podujatiach. Som presvedčená, že jedna z nás má šancu predstaviť sa v Tokiu,“ tvrdí odhodlane.
Máš dobré ramená, oslovil ju tréner
K vode sa dostala náhodou. Prišla povzbudiť mladšieho brata a počas pretekov ju oslovil jeden z trénerov. „Povedal mi, že mám dobré ramená – a či by som to nechcela tiež skúsiť,“ rozosmeje sa. „Nemusel ma presviedčať. Tento šport sa mi páčil ako všetko, čo vyzerá na pohľad ťažké. Šla som do toho a rýchlo si kanoistiku obľúbila,“ dodáva zverenka Árpada Sándora.
V Šamoríne trénuje v skupine s chlapcami. Tréningy musí zladiť s náročným štúdiom na vychytenom bratislavskom gymnáziu na Metodovej. „Skoro ráno mám tréning, rodičia ma odvezú na vlak a poobede ma čaká ďalšia zaberačka. Nie je to jednoduché, keďže v škole nemám žiadne úľavy. Ani sústredenia mi príliš netolerujú, no snažím sa to nejako zvládať,“ priznáva.
Jej obľúbené zviera je panda a náklonnosť k čierno-bielemu medvedíkovi preniesla aj na priateľa. „Panda je pre mňa symbol mieru, niečoho nevinného a zároveň niečoho, čo je vo svete natoľko ohrozené, že zaň treba bojovať. Ako za ženskú kanoistiku. Majú veľa spoločného. Keď mám zlý deň, vždy mi pandy pomôžu,“ smeje sa.
Foto: Pravda, Michal Mašľany
Museli sa držať od seba ďalej
S Nemčekom sa zoznámili pred dvoma rokmi na tradičných medzinárodných pretekoch olympijských nádejí. Medzi mladými športovcami preblesla iskra a onedlho sa dali dokopy. Hoci láska im priam srší z očí, v Račiciach ich takmer nebolo vidieť držať sa za ruky či objať. Na prianie trénerov.
„Musíme sa od seba držať ďalej. Nemám s tým problém. Maťo potrebuje mať čas bezo mňa, aby sa mohol sústreďovať na svoje preteky. Veľmi rýchlo sa totiž rozptýli, čo som si všimla i ja. Pre jeho dobro a úspechy sa počas pretekov držím v úzadí. On s tým príliš nesúhlasí, ale potvrdia vám to aj chalani z káštvorky,“ milo sa usmeje.
Nemček opakuje, že ho prítomnosť priateľky vôbec nerozptyľuje. Zároveň však rešpektuje trénerov. „Veľmi dobre viem, že pred pretekmi sa musím plne sústrediť na ne. Som však veľmi rád, že na šampionáte bola aj Gabika,“ tvrdí háčik mladšieho štvorkajaka.
Pochvaľuje si, že s rovesníkmi Fraňom a Balážom získali na MS cenné skúsenosti. „Skúsili sme si predštartový stres a videli sme na vlastné oči, ako jazdia najlepší. Piate miesto je vysoko nad naše očakávania. S mladými chalanmi pomýšľame aj na olympiádu, ale ešte je príliš skoro o nej hovoriť. Aj tieto majstrovstvá ukázali, že kajakárske posádky sú na Slovensku variabilné a vždy vedia ísť veľmi kvalitne. Za tri roky do Tokia sa môže ešte veľa zmeniť,“ naznačuje.