Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Kužel: V Nórsku sa žije ľahko. Chýbajú mi len kamarátstva

Výborná pracovná príležitosť a veľká životná výzva ho pred troma rokmi zaviali do Nórska. Rastislav Kužel (42) sa snaží nainfikovať chladných severanov láskou k vode a rýchlostnej kanoistike.

30.08.2017 11:00
Rastislav Kužel Foto: ,
Rastislav Kužel sa snaží nainfikovať chladných severanov láskou k vode a rýchlostnej kanoistike.
debata

„Po krátkej spolupráci vo forme konkrétnych projektov mi ponúkli pozíciu reprezentačného trénera. Videli vo mne budúcnosť nórskej kanoistiky. Veria, že ju môžem niekam posunúť, tak sa o to snažím,“ vysvetľuje účastník olympiády v Sydney 2000 a zlatý medailista zo Sevilly 2002 v K4 na 200 m. Jeho manželka Soňa, za slobodna Mihoková, je niekdajšia úspešná slovenská reprezentantka v biatlone.

Ako sa vám v Nórsku pracuje s rýchlostnými kanoistami?

Na jednej strane som spokojný, na druhej to je dosť náročné. Podmienky na prácu a podporu mám na vysokej úrovni. Rád by som tam ostal ešte aspoň zopár rokov. Momentálne všetko úsilie smerujeme k olympiáde v Tokiu 2020. Kanoistov nemáme vôbec, takže sa venujem kajakárom. So ženami to nevyzerá príliš ružovo, no máme šikovné juniorky. Preto verím, že sa budeme zlepšovať. Aj juniori vyzerajú nádejne, časom to bude veselšie. Nóri však majú úplne inú mentalitu, než na akú som zvyknutý.

V čom je problém?

Dlho trvalo, kým som ich naučil, že kanoistika nie je lyžovanie. Len vytrvalosť nestačí. Kanoistika je silovo-vytrvalostný alebo rýchlostno-vytrvalostný šport, čo sú vlastne paradoxy. Súťaže sa odohrávajú v prostredí, ktoré má oveľa väčší odpor, preto musíte mať väčšiu silu. Tomu treba prispôsobiť celú prípravu a tréning. S tým sme mali spočiatku veľký problém. S nasadením a entuziazmom však rozhodne nie.

Ako ste spokojný s výsledkami na MS v Račiciach?

Nie som spokojný, skôr sklamaný. Celú sezónu to vyzeralo nádejne. Mysleli sme už aj na nejaké finálové umiestnenia, ale dve nám ušli veľmi tesne. Tím však zaznamenáva progres a to, čo sme si naplánovali, by sme hádam mohli do Tokia stihnúť. Možno o mesiac už budem naše vystúpenie spätne hodnotiť o čosi pozitívnejšie, ale momentálne nie som spokojný.

Máte v Nórsku postačujúcu členskú základňu?

Je skromnejšia aj v porovnaní so Slovenskom. Nórsko je síce veľká krajina, ale má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko. Máme štrnásť klubov, z toho v piatich sa pracuje naozaj dobre. Zatiaľ tam nefunguje prirodzená selekcia, musíme viac pracovať s každým jednotlivcom, ktorého máme.

Prečo ste sa pred troma rokmi rozhodli prijať nórsku ponuku?

Šéf slovenských rýchlostných kanoistov Róbert Petriska ma informoval, že Nóri prostredníctvom konkurzu hľadajú trénera. Pracoval som vtedy v Dukle, ale už dlhšie som uvažoval o zmene. Prihlásil som sa, pozvali ma na pohovor a uspel som. Najprv sme sa dohodli na spolupráci na konkrétnych projektoch, neskôr mi ponúkli stálu pracovnú pozíciu. Rozviazal som zmluvu v Dukle a s celou rodinou sme sa presťahovali. Považoval som to za veľkú výzvu.

Ako ste zvládli presun do inej krajiny?

Bola to veľká zmena. No pomohlo nám to. Predtým som veľa cestoval a deti ťažšie zvládali, že som bol neustále preč. Aj preto sme sa rozhodli presťahovať, aby sme boli viac spolu. Začiatok v novej krajine nie je nikdy jednoduchý, ale zvykli sme si.

Máte dve školopovinné dcérky. Aklimatizovali sa rýchlo?

Deti to zvládajú asi ľahšie než dospelí. Mladšia Kristínka začínala v škôlke, teraz má šesť a pol a už bude druháčka v škole. Staršia Karolínka ide do štvrtého ročníka. Chodia do nórskej školy a trochu už rozprávajú aj po anglicky. Nórsky školský systém je zaujímavo vymyslený, spočiatku som mu príliš neveril, ale už vidím, že funguje. Momentálne je pre obe prirodzenejšie komunikovať v nórčine.

Aj vy hovoríte po nórsky?

Po nórsky viem, ale nie príliš dobre a chvíľu mi trvá, kým nájdem správne slová. Preto radšej komunikujem so svojimi zverencami i kolegami po anglicky. Oni mi odpovedajú raz po nórsky, inokedy zase po anglicky.

Ako sa uplatnila vaša manželka?

Jej (ne)výhoda bola, že príliš nevedela po anglicky. Takže sa veľmi rýchlo naučila po nórsky. Pracuje na čiastočný úväzok v jednej nadnárodnej spoločnosti. Keďže k mojej práci patrí časté cestovanie, domácnosť vtedy leží na jej pleciach. Má toho dosť.

Nelákalo ju pracovať v biatlone?

Keď sme sa prisťahovali a dozvedeli sa, kto je moja manželka, hneď som pre ňu dostal niekoľko ponúk – aby trénovala detičky v klube alebo v rôznych projektoch. Nechcela do toho ísť. Teraz je spokojná, veľmi spokojná.

Čo je najkrajšie na živote v Nórsku?

Vyhovuje mi tamojšie leto. Obrovské horúčavy, aké vládnu trebárs na Slovensku, som nikdy nemal príliš rád. Zvykol som si na nórskych príjemných 25 stupňov. V Nórsku sa inak žije celkom ľahko – vzhľadom na príjem, životné podmienky a na sociálnu situáciu. Nemáme sa zle.

Spomínali ste, že ste príliš neverili školskému systému. Prečo?

Zdalo sa mi, akoby bol prvý ročník v škole len predĺžená škôlka. Všetko sa mi zdalo príliš pomalé, objem učiva akýsi malý. No dievčatá v ničom nezaostávajú za rovesníkmi zo Slovenska. Máme výzvu, že musíme každý rok absolvovať rozdielové skúšky. Slovensko je jedna z mála krajín, kde ešte musia deti písať v prvých ročníkoch písaným písmom, čo je pre nás extra výzva. Niektoré písmená sú iné a vyslovujú sa inak. Kristínka s tým má trochu problém, lebo keď sme prišli do Nórska, bola ešte malá a nemala veľkú slovnú zásobu v slovenčine.

O severanoch sa hovorí, že sú iní – viac introvertní. Platí to aj na Nórov?

Stopercentne. S týmto sa doteraz neviem úplne stotožniť. Nemajú medzi sebou silnejšie medziľudské väzby. Sú kamaráti a ku mne aj celkom otvorení, ale chýba mi ozajstný sociálny kontakt s naozajstnými kamarátmi, s ktorými si môžete posedieť a porozprávať sa. Tam to tak jednoducho nefunguje.

Vôbec nechodia von?

Chodia, ale s trochu iným cieľom (smiech). Nemajú dobrý vzťah k alkoholu – buď nepijú vôbec, alebo veľa. Nevedia piť sociálne. Začnú doma, lebo v meste je to príliš drahé. Mne tento ich model nevyhovuje. Možno by mi pasoval, keby som mal dvadsať rokov.

Deti nemajú problém nájsť si kamarátov?

To vôbec nie. Paradoxne, deti v škole vedú k užším sociálnym väzbám. Páči sa im tam. Navyše, nórska spoločnosť je zvyknutá na cudzincov, mnoho cudzincov. Deti všetkých možných národností, rás a farieb fungujú spolu veľmi dobre.

Venujú sa nejakému športu?

Športu sa v Nórsku venuje drvivá väčšina detí. Je to tam dobre zabehnuté v rámci voľnočasových aktivít spojených so školou či krúžkami. Sú vedené k športu prirodzene, čo sa mi páči. Obe hrajú hádzanú a futbal. Nechcem ich viesť ku konkrétnemu športu. Keď sa pre nejaký rozhodnú, budem ich podporovať. Staršia už so mnou bola párkrát na vode, mladšia sa ešte bála. Nemusíme z nich mať kajakárky, zatiaľ som bol spokojný s Ivanou.

Ivana Mládková, ktorú vediete na diaľku, má za sebou vydarený šampionát. Ako vnímate jej siedme a ôsme miesto?

Som veľmi rád. Na dvojstovke jej chýbal k medaile len kúsoček. Je to prvýkrát, čo naozaj súťažila s veľkými dievčatami a nebola od nich výrazne pomalšia. Taký bol náš cieľ. Od jari som videl, že okrem zlepšenia sa po technickej stránke má aj veľmi solídnu kapacitu. Hoci sa jej to príliš nepáčilo, nútil som ju hlásiť sa aj na 500-ku. Bohužiaľ na ME v nej neštartovala, tu áno a vyšlo jej to na oboch tratiach.

Čo hovoríte na vystúpenie ostatných slovenských pretekárov?

Veľmi ma potešil Peťo Gelle. Voľakedy sme trochu spolupracovali v Dukle, no najmä je z rovnakého mesta ako ja a poznáme sa už dlho. Mám ho rád. Veril som, že medailu spraví aj štvorkajak. No zdá sa, že päťstovka bude veľká lotéria a víťaz nebude takmer nikdy istý vopred. Bude to zaujímavejšie pre divákov a motivujúcejšie pre ostatné krajiny. Slováci celkovo v Račiciach zažiarili, okrem medaily dosiahli veľa finálových umiestnení a pekných výkonov.

Ako často sa dostanete na Slovensko?

Od začiatku sme si povedali, že budeme využívať každú voľnú chvíľu, aby som navštívil aspoň rodičov. Keď máme voľný predĺžený víkend, sadneme do lietadla a ideme na Slovensko. Už po roku otec skonštatoval, že sme u nich častejšie ako keď sme bývali v Trenčíne. Snažím sa nestratiť kontakt s najbližšími. S kamarátmi je to, bohužiaľ, horšie. V Račiciach bolo úžasné, že som stretol veľa bývalých kamarátov a známych, ktorých som roky nevidel. Užíval som si to.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rýchlostná kanoistika #Rastislav Kužel