So skúseným Petrom Gellem zažiarili ako kométy. Na olympijskej trati vyhrali svoju rozjazdu i semifinále a v A-finále boli od nich rýchlejší len Srbi Zorič s Tomičevičom.
„Pre mňa je to ako sen. Rátal som, že sa zmestíme do prvej šestky. Že skončíme druhí, s tým veru rozhodne nie. V kútiku duše som však dúfal v medailu, lebo som sa na to cítil. Som rád, že nám vyšiel záver. Pridali sme, loď sa výborne rozbehla a bolo vidieť, že Nemci už nevládzu,“ nadchýnal sa nadšený Botek.
Dvadsaťročný Komárňan bol síce totálne vysilený, no zároveň neuveriteľne šťastný. „Som Peťovi veľmi vďačný, že pred K1 uprednostnil kádvojku. V opačnom prípade by som na medailu ešte asi dlho čakal,“ usmieval sa na všetky strany.
Hoci je medzi oboma kajakármi veľký vekový rozdiel, rýchlo si porozumeli. „Peťo je príjemný chalan. Vieme sa dobre porozprávať. Prekvapilo ma, že spolu sedíme v lodi len necelé dva mesiace a stíhali sme s najlepšími. Som zvedavý, ako to bude vyzerať, keď budeme mať spolu viac natrénované,“ zamyslel sa nad budúcnosťou zverenec Petra Likéra.
Novozložený dvojkajak mal na starosti Gelleho osobný kouč Radovan Šimočko.
„Som príjemne prekvapený, ako im to od začiatku šlo. Potvrdzovali, že vedia zo seba v závere dostať všetko. Preto ma ich zaostávanie za najlepšími v prvej polovici vôbec neznervóznilo. Peťo si vždy kontroluje vzdialenosť od súperov, drží rýchlosť a potom skoncentruje všetku silu do záveru,“ vysvetľuje Šimočko.
Strieborní medailisti majú vo svojej jazde ešte stále rezervy. Veď sa na MS spoločne pripravovali len krátko a nikdy pred šampionátom neštartovali v medzinárodnej konkurencii. „Ešte to bolo také surové. Chalani majú rôzne štýly, ale vzájomne sa vhodne dopĺňajú. Adam je silovejší typ s mohutnejším začiatkom, Peťo je lepší v závere. Vzájomne si však pomáhajú v nedostatkoch a vzniká veľmi dobrá symbióza,“ naznačuje tréner Dukly.
Jeho zverenec v ostatných rokoch preferoval singla, kde je najväčšia konkurencia a obrovská vyrovnanosť (na MS obsadil 7., 6. a 8. miesto). „Rozmýšľali sme, ako sa posunúť niekde vyššie. Keďže v roku 2011 vyhral Peťo s Erikom Vlčekom titul majstra sveta v K2, hľadali sme niekoho, kto by mu sedel do debla. Počas druhého podujatia Svetového pohára sme prišli s nápadom vyskúšať to s Adamom. Museli sme však počkať, kým sa mu skončili povinnosti pri dvadsaťtrojkároch,“ priblížil Šimočko.
Zamerajú sa teraz s výhľadom na Tokio 2020 najmä na K2?
„Do olympiády je ešte ďaleko. Toto bola sezóna hľadania. Momentálne to vyzerá, že kádvojka bude Peťova hlavná disciplína, keďže je olympijská. Navyše, pri posádkach je zväčša väčšia stabilita výkonnosti,“ naznačil.