Až po roku sa Matej Rusnák dočkal odmeny. Koncom minulého mesiaca zdolal na domácich kvalifikačných pretekoch Vincenta Farkasa a odplatil mu tak prehru, ktorá ho stála účasť v Riu (Farkas obsadil na OH v C1 na 1000 m desiate miesto). Vďaka tomu sa na budúci týždeň predstaví na svetovom šampionáte v Račiciach.
Najťažšie bolo robiť Vincovi sparinga
„Zo srdca mi padol kameň ako zo Strečna. Človeka poteší, keď sa vráti tam, kde si myslí, že reálne patrí. Na majstrovstvá sveta sa veľmi teším,“ priznáva 29-ročný rýchlostný kanoista. Minulý rok si vypil horkú príchuť prehry s Farkasom až do dna. Ich vzájomnému súboju prechádzala májová európska kvalifikácia do Ria, kde Rusnák tiež neuspel.
„Po domácom neúspechu som bol nahnevaný na seba i všetko okolo. Zvažoval som, že sa na to vykašlem. No uležalo sa mi to v hlave. Uvedomil som si, že k športu patria aj neúspechy. Vlastne ma to nakoplo, aby som sa pripravoval ešte svedomitejšie,“ spomína pretekár Dukly Trenčín.
Hoci by si vtedy po veľkom sklamaní najradšej doprial dlhý oddych, musel naplno makať ďalej. „Po týždni voľna za mnou prišiel Slavo Kňazovický a povedal, že musím ešte šesť alebo sedem týždňov robiť sparing Vincovi. To bolo psychicky veľmi náročné. Najprv som sa pýtal sám seba, či to myslí vážne. Potom som si však povedal, že zabojujem, prehryznem sklamanie a urobím to. Možno to budem raz potrebovať aj ja. Vždy je príjemnejšie, keď netrénujete sám a niekto vás na vode naháňa,“ dodáva.
Foto: SITA, Erik Ďuriš
Ani aktuálna sezóna sa nezačala najlepšie. Po dobrej zimnej príprave sa Rusnák cítil výborne, no zabrzdila ho nepríjemná črevná viróza.
„Chodil som po vyšetreniach, za sedem dní som schudol päť kíl, tri týždne som netrénoval. Prvé kvalifikačné preteky na ME som vynechal. Keď som sa dal zdravotne dokopy, forma za veľa nestála, ale aspoň som absolvoval dva Svetové poháre. To už sme sa s mojím novým trénerom Ľubom Hagarom mladším sústreďovali na majstrovstvá sveta a najmä na to, aby som zvládol druhý kvalifikáč,“ prezrádza.
Už by sa patrilo pozrieť opäť do finále
Na Zemníku zdolal Farkasa na päťstovke i olympijskom kilometri. Zdolaný ostal len na najdlhšej, päťkilometrovej trati.
„Bol som výborne pripravený a zvládol som to. Vyjazdil som si právo štartovať na oboch tratiach. Prioritne sa pripravujem na tisícku, mám tam aj vyššie ambície. Päťtisícka mi chýbať nebude, hoci som ju vždy rád jazdil. Budem však toho mať dosť,“ vraví.
V Račiciach má jednoznačný cieľ. Prebojovať sa na tisícke do A-finále. „Na majstrovstvách sveta som bol naposledy vo finále ešte v roku 2005. Medzi juniormi. Už by sa patrilo zopakovať si to,“ tvrdí presvedčivo.
Hoci momentálne myslí len na MS, kdesi v hlave sa mu premieta aj film s názvom Tokio 2020. „Veru, rád by som zažil aspoň jednu olympiádu. Je to však ešte ďaleko a stať sa môže čokoľvek. Aj juniorov máme teraz perspektívnych. Určite však o účasť pod piatimi kruhmi zabojujem. Veľká škoda je, že momentálne nemáme v kanoe poriadnu konkurenciu. Veď sme len dvaja. Keby nás bolo viac, aj úroveň by šla nahor,“ smutne dodáva.